Martin D. Fedorko

Kým som bol ešte malý chlapec, bolo moje vnímanie okolia veľmi skreslene.

O reformách, krízach, stranách, ideológiách, systémoch zriadenia a rôznych štruktúrach moci sa mi ani nesnívalo. Stačila lopta a kamaráti a hral sa futbal do noci.

Ale keď tento vek skončí, svet sa otvorí a človek si uvedomí, že je súčasťou jedného z mnohých spoločenstiev, kde platia isté pravidlá, začne uvažovať nad svojim zmyslom a postavením v spoločenstve.

Zmyslom ako môže prispieť k spoločenstvu, s ktorým sa identifikuje. A samozrejme tých spoločenstiev je viac a často sa prelínajú.

Som napríklad Slovák, lebo som sa tu narodil a táto krajina bude mojim domovom do konca života, ale žiaľ nestotožňujem sa so systémom, akým sa tu vládne.

Som napríklad katolík, lebo verím v Boha ako katolíci, ale nestotoťňujem sa so s cirkevnou hierarchiou, aká tu vládne.

Som napríklad Európan, lebo ako Slovák som automaticky Európan, keďže žijeme v Európe, ale nestotožňujem sa so systémom aký v Európe vládne.

Keď niekde povinne prispievam, ale mám za to len prázdne sľuby, mám právo proti tomu protestovať.

Mám právo povedať svoj názor, že so smerovaním takýchto organizovaných spoločenstiev nesúhlasím.

Skvelo to vystihol E. Kant vo svojom kategorickom imperatíve:

„Konaj tak, aby si sa správl k ľudstvu ako ku svojej osobe, k osobe druhého ako k účelu a nikdy nie ako k prostriedku.“ (Druhá formulácia kategorického imperatívu)

Kto chce však takýto štát?

Občania? Isto nie, nepoznám človeka, ktorý by bol rád klamaný a stále nato doplácal z vlastného vrecka.

Štátni úradníci? Možno tí vyšších úrovniach pyramídy, ale isto nie tí pod nimi, lebo nepoznám človeka, ktorý by rád pracoval za zlomok platu šefstva či západniara.

Podnikatelia? Možno veľkopodnikatelia a zahraničné investície s dotáciami áno, ale malí a strední ťažko. Nepoznám človeka, ktorý by rád platil konkurencii, aby ho tá mohla zničiť.

Politici? Poslanci pri moci vravia, že doteraz robili a robia podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a nespravili doteraz podľa seba žiadnu chybu, tak asi takýto štát chcú. Tí v opozícií a nezvolení tvrdia opak, ale chyby si tiež nepripúšťajú, takže asi keby boli pri moci, bolo by to ok.

Naskytá sa tu otázka. Komu slúžia politici resp. poslanci, ktorí stanovujú pravidlá hry v tomto štáte?

Tým, kto im lepšie zaplatí alebo tým, kto ich zvolí? Volíme preto, aby sme legitimizovali lepšie zaplatených súkromníkov vo vedení štátu? Ako odstraníme alebo znemožníme nitkám lobistických skupín hýbať štátom?

Možno mi neuveríte, veď v takej dobe žijeme, že nikomu sa neoplatí veriť, lebo každý môže mať postranný úmysel a preto treba sledovať svoje záujmy, ale riešenie je v podstate celkom jednoduché. Spočíva v zrealizovaní troch jednoduchých bodoch.

1. Zaradiť do právneho systému platnosť dôkazov získaných nahrávkou bez oficiálneho povolenia. (aby sa mohli odsúdiť zlodeji verejného majetku za 23 rokov)

2. Možnosť pre kandidátov zaviazať sa verejnosti mandátnou zmluvou. (aby sa cez ňu zaviazali k svojmu volebnému programu a mohli by byť tak odvolaní v prípade zvolenia / braní na politickú zodpovednosť skôr ako v nových voľbých, prípadne mohli byť odvolaní rovnakým počtom petičných podpisov ako získali vo voľbách)

3. Zaviesť povinnosť riadiť sa výsledkami referenda a zrušenie kvôra nutného pre platnosť referenda.

Po týchto troch požiadavkách už nebudete musieť voliť najlepších klamárov bez možnosti reklamácie a politici si nebudú môcť beztrestne robiť, čo chcú počas volebného obdobia. Všetko samozrejme len v prípade, že ste občania tohto štátu, ale nesúhlasíte so systémom, cez ktorý tu vládnu lobistické skupiny.

Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.

Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.

Charta občana SR – aj na FB

Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.