Martin D. Fedorko

Neortodoxný spôsob, ktorý tu opíšem je okrem morálneho úpadku tiež z veľkej časti dôvodom krízy. Hoci na svete je v obehu desaťkrát viac peňazí ako statkov, ekonomiky trpia ich nedostatkom, kde vlastne sú? Podľa zákonov ekonómie by sa hodnota peňazí mala rovnať množstvu statkov v ekonomike, alebo prírastok statkov by mal byť rovný prírastku peňazí v obehu tzv. rovnovážny stav (veľmi ťažké dosiahnuť). Ak sa to nedeje vzniká inflácia, resp. deflácia. Inflácia vzniká, keď prírastok peňazí resp. ich množstvo je väčšie ako prírastok resp. množstvo statkov v obehu. Keďže všetci majú viac, ale statkov je rovnako, musia za rovnaký statok zaplatiť viac. Opakom je deflácia, keď peňazí je menej a tak statky musia byť ohodnotené menším množstvom ako v rovnovážnom stave. Čo sa však deje v súčasnej neriadenej ekonomike?

Centrálne banky (FED, ECB, BoE, BoJ) nalievajú na bankový trh peniaze pri nízkych úrokoch alebo takmer žiadnych, ale komerčné banky ich požičiavajú (hypotéky, pôžičky) obyvateľom (=reálna ekonomika) za úrok pomerne dosť vysoký. Keď obyvatelia-dlžníci splatia požičané peniaze banke obyčajne je to od 50-100% viac ako požičaná suma. Ergo požičaná suma a suma naviac sa vráti banke späť z reálnej ekonomiky. Statok, ktorý si dlžník za požičané peniaze zadovážil tak stojí o preplatenú sumu viac a o túto preplatenú sumu sa kapitál=peniaze stiahne z reálnej ekonomiky – od občanov k vlastníkom kapitálu, ktorí tak nemusia nič robiť, iba znova a znova požičiavať.

Hoci niektorí budú argumentovať, že veď banky naspať vracajú tieto peniaze do ekonomiky ďalším požičiavaním, opýtam sa ich takto. Odkiaľ zoberie dlžník peniaze naviac, aby splatil úrok z istiny, keď dostal len peniaze na istinu? Tlačiť si ich nemôže, takže opäť musí ísť do banky, lebo len ona môže púšťať peniaze do obehu. Reálne pracujúci dlžník je tak doslova v pasci, odkiaľ nemá ako úniknúť a musí si požičiavať peniaze. Pritom peniaze sú iba akýmsi katalizátorom nie produkčným faktorom. Lebo bez nich predsa vyprodukujete, ak máte ľudský kapitál a statky nové statky či novú hodnotu. Problém potom nastane pri výmene a nato peniaze slúžia. Nie na tvorbu novej hodnoty. Je zvrátené, ak peniaze produkujú ďalšie peniaze predsa.

Inak aby sa banky poistili v prípade bankrotov a neschopnosti dlžníkov splácať svoje dlhy obyčajne spolupracujú s vládami, ktoré ak sa veľká banka dostane do finančných problémov lebo je TBTF (= too big to fall), štát a teda opäť my daňoví poplatníci ich zachránime, lebo bez bánk by ekonomika skolabovala.

Iste ekonomika potrebuje banky a potrebuje aj peniaze, aby sa hýbala, aby sa vymieňali tovary, aby ľudia nemuseli robiť barter, aby sa mohli produkovať nové statky, aby bola zamestnanosť, investície a pokrok. Ale úrok nie je vôbec potrebný. Ten je príčinou krízy. Je nutné si uvedomiť, že na štátnej úrovni by mala existovať štátna centrálna banka, ktorá bude do ekonomiky pumpovať peniaze iba v objeme prírastku statkov a bezúročne, aby sa nevytvárala inflácia prípadne deflácia a táto štátna centrálna banka by tieto peniaze púšťala do obehu nie cez komerčné banky, ale cez daňový systém priamo občanom na účty. Tým sa peniaze určite dostanú do reálnej ekonomiky.

Mnoho závislých ekonomov držiacich sa tradície, či rôznych paradigiem si to nebudú schopní ani len predstaviť, ale uvedomme si, že tu existovala aj napr. socialistická ekonomika, na ktorej bola závislá jedna generácia ekonómov a nevedeli si predstaviť inú lepšiu a hoci veľmi nefungovala, prišla ďalšia. Čiste kapitalistická, ktorá tiež nefunguje, tak prečo sa jej držať zubami nechtami?

Číňania nám môžu byť príkladom, lebo si uvedomili, že čo je veľké musí byť regulované a v rukách štátu, aby sa predišlo zneužitiu monopolného postavenia na trhu jednotlivcami a čo je malé nech sa riadi zákonmi trhu.

Ak chcete vedieť viac a táto myšlienka vás oslovila pozrite si viac na www.obcianskainiciativa.sk a pomôžte ju šíriť. Ďakujem.