Dejiny sú plné vojen za niečo. Zomierali v nich milióny nevinných. Ľudí, ktorí bojovali za oficiálny dôvod slúžiaci ako zásterka mocných na dosiahnutie svojich postranných záujmov. Oficiálnymi dôvodomi na doterajšie vojny sa tak stali vždy široko akceptovateľné a pre masy viditeľné zámienky, aby zmanipulované masy takéto vojny bojovali. Lebo z pravidla vo vojnách nebojujú tí, ktorí vojnu vyhlásia, ale pešiaci = obyčajní ľudia.
Tomuto smrteľnému klamu sa už od čias starovekého Grécka a Ríma zaoberali mnohí. Otázky, či existujú podmienky, za ktorých je správne chopiť sa zbrane (jus ad bellum) a či existujú pravidlá správania sa vo vojne (jus in bello) boli kánonicky rozlíšené a vytvorené Tomášom Akvinským už v 4.storočí n.l..
Dnes je vhodné poznať tieto dôvody a podmienky možno viac ako inokedy predtým. Keďže dnes sociálne pnutia naberajú na intenzite a ľudia stojaci na rôznych stranách barikády (zástancovia status quo a zástancovia zmeny systému) môžu s pomocou vyspelých spôsobov propagánd rozpútať minimálne civilné nepokoje za svoje parciálne záujmy, mali by sme si dať niekoľko závažných otázok, aby sme sa nechytili do sietí jedných či druhých.
Čo je náš oprávnený dôvod a aký je náš úmysel?
Za oprávnený dôvod sa považuje podľa väčšiny teoretikov obrana proti agresii – obrana základných práv krajiny resp. jej občanov.
S tým je úzko spojený správny úmysel. Tomáš Akvinský považuje za správny úmysel podporu dobra a zabránenie zla.
Avšak oprávnený dôvod by nemal byť zásterka na sledovanie postranných záujmov. Ako napr. Oslobodenie Kuvajtu ako reakcia na agresiu Iraku je oprávnený dôvod, ale rovnaké konanie s hlavným cieľom zabezpečiť ropné záujmy už takým dôvodom nie je.
Podmienky spravodlivej vojny:
1. Rozhodnutie pre chopenie sa zbrane môžu vykonať len náležité orgány. Preto sa treba pýtať, či náležitým orgánom je skorumpovaná vláda v krajine, a či takýto príkaz je správne vyplniť.
2. Vojna prípadne iný odpor by mal byť posledným východiskom či možnosťou, ktoré si zvolíme v prípade, že sme vyskúšali všetky možné prostriedky k obrane.
3. Nemenej dôležitá je podmienka šance na úspech. Lebo k vojne by sme sa mali uchýliť len vtedy, keď sme na ňu pripravení, teda ak existuje „dostaočná šanca na úspech“.
4. Primeranosť zásahu je posledným kritériom, ktorý stanovuje rovnováhu medzi požadovaným výsledkom a pravdepodobnými následkami jeho dosiahnutia (očakávané dobro vs. očakávané škody).
Keď si zodpovieme čestne a úprimne na tieto otázky dokážeme dešifrovať mnoho postarnných záujmov, kde žiaľ naši vojaci riskujú život pre postranné úmysly iných.
Ako napr. V Afganistane, v Kosove, pred časom aj v Iraku, a môžeme sa opýtať prečo svetových politikov nezaujíma dianie v Afrike devastovanej občianskymi vojanmi desiatky rokov. Prečo naši politici riskujú životy našich vojakov v krajinách, ktoré nám nič nespravili? Nie sme len slepí žoldnieri riskujúci svoje životy pre fiktívne ciele?
Nemáme väčšie problémy u nás doma? Nemáme domácich vnútorných nepriateľov, proti ktorým sme vyskúšali všetky štandardné prostriedky odporu? Nie je čas sa postaviť vnútornému nepriateľovi, ktorý rozkradol náš spoločný majetok a dnes žiada naše ďalšie obete?
Nie je toho klamania už dosť?
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.
Žiadna vojna nemôže byť spravodlivá.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty