Čas všetko vylieči. Hovorí jedno slovenské príslovie a mnoho ľudí sa naň spolieha. Ale čím ďalej tým viac sa presviedčam aj o opaku. Že čas všetko dokáže aj prehľbiť.
Vzťahy sú toho najlepším príkladom. V prípadoch, že sa ľudia rozíjdu s tým, že si veľmi ublížili a nechávajú to tak nedopovedané, či nevysvetlené, bez snahy o odpustenie, či nápravu, prípadne si stále vyčítajú koho je to vina, čas nehrá povestného naprávača, ale skôr prehlbovača bolesti. A tak sa môže stať, že po čase sa tí ľudia neznášajú ešte viac, lebo „on/ona nič pre nápravu nespravil/a“.
Táto logika vychádza z predpokladu rovnosti na oboch stranách. Že ten druhý zmýšľa rovnako. Ak sa však človek zamyslí hlbšie a dokáže sa aspoň na chvíľku odosobniť a pozrieť na ten vzťah reálnymi očami, zistí, že čaká na Godota. Že ľudia nezmýšľajú rovnako a nie rovnako čestne. Že niektorí iba skúšajú a hľadajú svoje miesto v živote. Nie každý vzťah je totiž založený na správnych pohnútkach. Ale to ozaj odhalí len čas…
Dnes už viem, že dokonalá rovnosť nejestvuje. Ale existuje vzájomná dôvera, ľudia s vnútrom anjela a obojstranná oddanosť. Ďakujem Ti láska zato, že v našom prípade čas dobré znásobuje! :*
čaká na Gogota? nie pretože čaká ...
Celá debata | RSS tejto debaty