Martin D. Fedorko

Hovorí sa, že svetom hýbu peniaze a bezbrehá posadlosť nimi ľudí núti robiť nepríjemné veci iným ľuďom. Svetom však nehýbu peniaze ako také, ale skôr to, čo predstavujú. Postavenie, nadradenosť, diferenciáciu, jedným slovom prestíž.

Peniazmi sa dá ohodnotiť takmer všetko, ale máločo rovnako. Stačí jeden prípad za nezopakovateľných podmienok a hodnota čohokoľvek je stanovená. Až nato, že veci s názvom SKUTOČNÉ (láska, dôvera, priateľstvo, šťastie, zdravie) sa kúpiť nedajú.

To však nikomu nebráni, aby skutočné veci predstieral a predával. A tak sa stretávame s rôznymi radami na dosiahnutie šťastia, pevného zdravia, nekonečnej lásky, silného priateľstva atď. Problém však je, že takéto veci sa vyskúšať nedajú a okrem iného ich úspech nakoniec závisí viac na nás, ako na rade samotnej.

A tak si mnoho z nás kupuje často „mačku vo vreci“.

Politici, ekonómovia, právnici a rôzni iní špecialisti vo svojom obore žijú práve z predaja takejto ilúzie. Ilúzie o lepšej budúcnosti, o jedinej spravodlivosti a ak nezaberie pozitívna strana, skúšajú to ilúziami o možnom nebezpečenstve z takého štátu, takej skupiny, či politického hnutia.

Každý z nás má podobných mačiek nakúpených doma isto hodne. Od skvelej panvice, na ktorej sa nič nepripáli, cez nadherné no nenositeľné šaty či topánky až po knihy, ktoré nás naučia ako žiť a nikdy viac podobné knihy nekupovať. :D

Akú „mačku“ však dnes kupuje Ukrajina, obyčajný človek netuší. Mocní však vedia, že treba byť pri zdroji, aby sa aspoň čo to dobré dalo predvybrať a zvyšok nechať obyčajným ľuďom. Pretože heslo dneška je privatizovať zisky a socializovať straty.

Ľuďmi akými sme my. Bez rozdielu vzdelania, národnosti, či nábožesntva. Lebo straty sa delia rovným dielom na tých, ktorí sa brániť nedokážu. Ľudia, z ktorých mozoľov si užívajú tí hore v hone za prestížou, by sa mali spojiť. Keď už aj USA a západná Európa sa spájajú, aby sa bránili, prečo nie my? :)

Pretože mocných či iluzórnych „cool“ ľudí, nič nezastaví a budú chcieť žiť svoj život na plno. Jedno na koho úkor, jedno za akú cenu. Jedno je však isté. Nie každý si nemôže dovoliť byť „cool“ ani vo vysnívanej „demokracii“. Aj keď čakať, že šťastena v kolese šťastia raz aj na mňa padne, môžeme.

Ak ťa nebaví čakať na šťastenu, pridaj sa do (ne)prestížneho klubu obyčajných občanov a zneň, čo sa doteraz zmeniť nikomu nepodarilo. Práve na teba čakáme!

OI SK