Niektorí ich nazývajú aj „dinosaurami“ slovenskej politiky, ich stranícki kolegovia si ich vážia zato, čo pre stranu spravili, horšie je to s ich zásluhami pre obyvateľov Slovenska. Niektorí zo zoznamu sú už dávno mimo aktívnu službu, čo im slúži ku cti, iní, žiaľ, nie a stále ponúkajú niečo, o čo ľudia nestoja.
Začneme pekne chronologicky.
Najstaršou politickou mrtvolou, ktorá stála na počiatku vzniku samostatného Slovenského štátu, za kupónovými privatizáciami počas divokých 90-tých rokov, modla „babiek demokratiek“, príčina začínajúcej „medzinárodnej izolácie“, dvojnásobný premier SR Vladimír Mečiar. Ku cti mu slúži, že síce až po druhom odchode z politiky, ostal mimo politiky už natrvalo.
Jeho prvotný súkmeňovec neskôr protivník, bývalý člen KSS, HZDS, tvorca nespočetných breptov a dvojnásobný prezident SR – Ivan Gašparovič je číslo dva v tomto zozname. Bol menším zlom a štatistom popri hlavných aktéroch slovenskej politiky, dnes už vďakabohu, že žiaľbohu mimo úradu.
Jedným z najstarších „dinosaurov“ slovenskej politiky je aj bývalý predseda KDH a predseda NR SR, stojaci za podpísaním Vatikánskej zmluvy a podporovateľ kresťanskej rodiny a hodnôt, človek, ktorý nevníma žiadne zo svojich rozhodnutí ako chybné – Pavol Hrušovsky sa usadil na treťom mieste. Je však divné prečo sa potom chodí spovedať, keď je bez viny.
Národné záujmy oficiálne hájaci, vtipky o Maďaroch hovoriaci, vlastniaci polovicu letky Slovenska, bývalý primátor Žiliny a predseda NR SR s niekoľkými alkoholickými aférami – Ján Slota dostal pomyselné štvrté miesto. Hoci rozpredal, čo sa dalo a hral druhé husle vo vládach, bola s ním aspoň primitívna sranda.
Mikuláš Dzurinda súčasný poslanec NR SR predtým dvojnásobný predseda vlády a kormidelník Slovenska do NATO a EÚ, popri tom dokázal s neoliberálnymi ministrami roztvoriť príjmové nožnice nerovnosti a sprivatizovať aj „zlaté vajcia“ svojim západným sponzorom. Je prototypom politika, ktorý si stále myslí, že má, čo ponúknuť, pričom najviac by ponúkol, ak by odišiel prípadne poodhalil niektoré kauzy jeho vlád.
Ekonomický guru, bývalý minister privatizácie a neskôr financií, stojaci za daňovou reformou a kolapsom daňového systému – Ivan Mikloš si svoje miesto v tomto zozname nepochybne obhájil. Terajší poslanec NR SR, akoby zabudol odkiaľ pochádza a preto by urobil lepšie, ak by sa odpratal podobne ako jeho kolega Mikuláš.
Krátku epizódu pri púšťaní žilou z verejných financií si zahrali aj ďalší dvaja zo zoznamu – Pavol Rusko – bývalý predseda strany ANO a minister hospodárstva SR ako aj jeho spolustraník taktiež bývalý minister hospodárstva, automobilový pretekár a postava zo spisu Gorila – Jirko Malchárek.
Sociálny experimentátor, tvorca doteraz stratových DSSiek, šofér so schopnosťou spraviť videoblog za jazdy, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, neúspešný kandidát na župana BB – Ľudovít Kaník by v tomto zozname nemal chýbať. Jeho superschopnosti by však mohli byť využité v súkromnom sektore oveľa lepšie, napríklad pri prepúšťaní v krachujúcich firmách.
Nemali by sme zabúdať aj na menšiny. Z nich je tu hlavnou politickou mrtvolou, bývaly predseda SMK a podpredseda vlády – Pál Csáky.
Isto by sme mohli pokračovať vo výpočte ďalších dokonca aktívnych politikov, ale to by sme tu boli do rána. Ostáva len veriť a šíriť myšlienky, ktoré staré gardy vyhodia zo sedla skôr, ako bude neskoro.
Aké sú podľa Vás najväčšie politické mrtvoly SR za posledné dve dekády?
RE: MichalK, no a teraz poprosím ...
Nebudem opakovat, co uz napisali dalsi. ...
Maličkú privatizáciu malých obchodíkov... ...
toľko ód na tak bezvýznamnú figúru,... ...
Kaník má len jedinú dobrú vlastnosť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty