Martin D. Fedorko

V posledných rokoch sa v slovenskej spoločnosti rozmohlo negatívne vnímanie skutočnosti a niet sa čomu čudovať.

Mladí sa boja, že nebudú mať prácu, keď skončia školu, rodičia sa boja, že prídu o prácu a nebudú môcť platiť rodinné účty a slušne vychovať deti, starí sa boja, že nebude sa mať, kto o nich postarať (resp. z čoho postarať), podnikatelia sa boja, že skrachujú, pracujúci sa boja manažérov, že nedostanú výplaty, manažéri akcionárov, atď.

Každý sa niečoho bojí a zdá sa akoby sme žili v dobe strachu.

Aj keď to nemusí byť celkom tak. Strach totiž nie je dobrý radca.

Že niekedy stačí aj málo, aby sa človek cítil človekom.

Tu sú situácie, ktoré sa mi prihodili v poslednej dobe a kde som videl, že stále máme šancu na nápravu spoločnosti k lepšiemu.

1. Keď som nestíhal dobehnúť na autobus a dvere autobusu sa už zatvorili, ale pán vodič si ma všimol a otvoril mi dvere.

2. Keď slečna/pani sestrička mi spravila röntgen kolena na počkanie, hoci podľa predpisov mi ho mala dať až na druhý deň.

3. Keď mi predavač v kvetinárstve otvoril a predal kvet pre moju priateľku, hoci obchod už mal byť 10 minút zatvorený.

4. Keď mi pani úradníčka dobre poradila a rýchlo odpovedala na mail s množstvom otázok, do 1 hodiny.

5. Keď si pán doktor našiel na mňa čas a správal sa ku mne ako k seberovnému, aj keď už bolo neskoro a bol v práci cez 12 hodín.

6. Keď ma pán úradník len napomenul za používanie štátneho symbolu na blogu, hoci mi mohol udeliť pokutu.

A takýchto prápadov je mnoho. Mnohokrát ľudia prekročia svoje kompetencie, no je dôležité akým spôsobom.

Človek si volí stranu. Či druhému úškodí (niekedy aj svojim nekonaním), alebo pomôže svojim konaním pri porušení predpisu, ktorý nemá hlavu ani pätu.

Aj dnes sa na mňa usmialo šťastie, lebo žijem a mám možnosť sa zlepšiť. Prispieť svojou troškou k lepšiemu svetu.

„Ľudia, ktorí tvrdia, že sa nedá, nemajú zavadzať ľuďom, ktorí veria, že sa dá.“ (autor neznámy)

„Aj krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.“ (Marcus Tullius Cicero)

PS 1: Čo pozitívne sa stalo Vám? Podeľte sa s Vašimi zážitkami pod článkom.

PS 2: Poďakovali ste sa tým ľuďom, ktorí Vám pomohli? Posunuli ste túto pomoc ďalej?

Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.

Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.

Charta občana SR – aj na FB

Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.