Martin D. Fedorko

Pri rozhovore dvoch stredoškolákov cez viziotelefón (niečo ako skype).

Škoda, že sa toho nemohol dožiť dedko. Mal som ho veľmi rád. Chýba mi teraz. Do školy nemôžem dôjsť, ale budem s vami cez viziotelefón. Už včera som sa trocha cítil zle, ale dnes ráno som si istý, že je to nádcha. Už som sa objednal cez UZIP (ústredný zdravotný informačný portál). Našiel som si voľného lekára s ratingom 7.8 iba 10 minút od domu. Mám termín na 15:30, takže nič nevynechám z učiva.

Pamätáš na dedkove príbehy, čo nám stále rozprával, ako neefektívne fungovala štátna správa, zdravotníctvo, školstvo na začiatku 21.storočia. Ani sa mi veriť nechce, že tomu tak mohlo skutočne byť. A tie story, že vedúci predstavitelia štátov boli vlastne otrokári v rukavičkách cez nejaký úrokový systém a finančné trhy, ktoré odsávali z reálnej ekonomiky väčšinu kapitálu. A tá ekonomická a právna nevzdelanosť, neuvedomelosť si svojich práv a strach o prácu, ktoré držali ľudí s takými nízkymi platmi v takých neuveriteľných podmienkach v tichosti na tom istom mieste aj roky.

A že to aj mnohí vedeli, že sú iba pracovnou silou pre pár vyvolených, ktorí sa skrývali za samozvanú demokraciu, ale boli takí apatická, že s tým nevedeli nijako pohnúť. Áno, najhoršie to u nás bolo na prelome tisícročí. Ach, ten dedko, ako sa vedel rozohniť, hehe, pamätáš, až prskal a riadne nadával na tých lumpov, čo dnes pracujú v NaVePeZetkách (Nápravno-výchovno-pracovných zariadeniach). Stále sa mi snažil vysvetliť ako sa ľudia báli, ako nevedeli, čo robiť, akí boli apatickí a prečo takí boli, ale nikdy som to nejako nepochopil. Veď mali nato už vtedy technológie, aj návrhy už boli, ale prečo tých, čo to nechceli uskutočniť nezvrhli, napríklad úradníckou vládou s mandátom, to nechápem. Našej generácií je to asi ozaj nepredstaviteľné ako dokázali žiť v takom neefektívnom a nespravodlivom systéme a pritom mať na zmenu všetko.

Aj minule, čo sme dostali tú úlohu napísať sloh o tom období od pádu socializmu po pád zvieracej demokracie, vieš,  vtedy mi dedkove historky veľmi pomohli, lebo za ten sloh s názvom Vymeniť jednu vedúcu stranu za systém viacerých strán pri zachovaní rovnakých podmienok, vykonávateľov a systému volieb, je ako prejsť z blata do kaluže, som dostal výbornú. Škoda, že dedko sa už nemohol dožiť ani tohto môjho úspechu na gymnáziu, iste by sa potešil. Tak musel umrieť pre následky zanedbanej zdravotnej starostlivosti z tých čias, ktoré sa už nedali zvrátiť. A pritom vtedy platili vraj za zdravotné poistenie toľko, čo my teraz za zjednotenú daň.

Je až zarážajúce ako mohol fungovať systém, kde lekár predpisoval na pacientov výkony, ktoré nikdy reálne nevykonal a pacient o tom ani nevedel, lebo nejestvovala elektronická karta. Ako niekedy predpisoval lekár na meno iného, lebo existovali nejaké limity z poisťovní. Načo im bolo viac poisťovní? Aby platili väčšiu administratívu a dokonca dosahovali nejaký zisk? V zdravotníctve. To bolo ozaj choré. A že aké bolo otrasné čakať na smradľavých chodbách, kde neustále vládol prievan bez poradovníka aj niekoľko hodín a potom byť privítaný ako človek, ktorý otravuje. Prípadne aké bočné dary sa nosievali, že fľaše, obálky, bonboniery a pri väčších prejavoch vďaky poukážky na dovolenku, alebo rovno auto a to nielen ako prejav vďaky u lekára, ale aj ako všimné u učiteľov, či dokonca u sudcov, alebo pri policajtoch.

A byť neustále bombardovaní masmediálnou propagandou raz lobistov z pravice inokedy z ľavice, že sa vtedy delili na nejaké strany podľa toho, akú ideológiu hlásali a že sa nevolil konkrétny človek? Potom sa ozaj niet, čo čudovať, že aj keď niečo vyplávalo na povrch, tuším dedko spomínal nejaké zviera, že to malo krycí názov Pavián, nie nie Gorila. Jasne Gorila a že nikto nebol ani potrestaní, lebo na súdnu moc mali páku z parlamentu a tam vládla nejaká zvolená stranícka vláda, ktorú volili vyše dvadsať rokov na základe motta „volím radšej menšie zlo ako väčšie“. Fakt ver mi, načo by som si to vymýšľal.

Bíííp bíííp. Už začína vyučovanie. No nič pokecáme až po hodine, ok, pingnem ťa dobre?…

Kedy takáto budúcnosť nastane, je len na nás… Viac na OI SK