Martin D. Fedorko

Ešte pred rokom by som bol pokladaný asi za liberála. Ostatne mnoho z čitateľov môjho zrušeného blogu na sme.sk ma aj za liberála považovalo. Hlásal som totiž oklieštenie štátneho aparátu, čo väčšina pochopila ako pokus o rozpredaj všetkého majetku štátu a vytvorenie iba akéhosi konceptu štátu bez majetku, kde jeho jedinou povinnosťou by bolo robiť všetko okrem priamych zásahov do trhu.

Ale štát, ktorý si chce nejako ovplyvňovať nespravodlivosť, ktorú voľná ruka trhu automaticky prináša vo forme monopolov, oligopolov, ktoré deformujú súťaž na trhu a tým aj ceny, zdravú konkurenciu a cez linky v štátnych a verejných štruktúrach si svoje postavenie ešte viac posilňujú a tak neefektívne rozdeľujú bohatstvo koncentrovaním kapitálu pod jednu hlavičku = seba. A to všetko cez kapitálovo prepojené firmy akvizície, zlučovania, lobbing.

Čo by nebolo zlé, ak by obrovské korporácie cez trhy neprerástli štátom cez hlavy, kde štáty sú v rukojemníkmi tých, ktorým dali moc. Trh sám o sebe nie je samoregulovateľný bez bankrotov. Tie sa však zabraňujú cez lobbing a tak štáty zachraňujú súkromné banky vo viere, že plátanie/opravovanie domu postavenom na nestabilnom podloží bude stáť menej ako postavenie úplne nového na novom podloží.

Štát nie je niečo nereálne. Štát nie je prostriedok na koncentrovanie moci a už vôbec nie na presadzovanie záujmov malej skupinky. Štát sme my občania, lebo je tu pre nás, my naň prispievame, aby sme sa mohli brániť pred vonkajšími vplyvmi a zabezpečili sme si aspoň základné istoty cez všeobecne prijaté pravidlá (zákony). To čo tu máme teraz je však ďaleko od tohto cieľa, slúžiť občanom.

Po rokoch skúseností snáď už aspoň vieme, čo nechceme, alebo čo je nesprávne. Tu je pár mojich osobných bodov, ktoré si myslím by v novej ekonomike či novom štáte nemali mať miesto (pozn. všetko sa primárne týka verejnej a štátnej sféry).

1. úrok = lebo peniaze nie sú hodnotou, ale iba prenášačom hodnoty, prostriedkom pre výmenu hodnôt. Veď stále vidíme, že všetkého je dostatok, žijeme v dobe nadprodukcie, ale nemáme peniaze. Prečo? Lebo sa alokujú podľa nesprávneho kľúča na základe postavenia v kapitalistickej pyramíde.

2. nezodpovednosť na zodpovedných rozhodujúcich miestach = asi veľmi nemusím komentovať, stačí ak uvediem fakt, že hoci všetci vieme, že niekto štát a verejné financie musí pomaly ale iste tunelovať, nik nebol vzaný na zodpovednosť či už pre deravosť zákonov, alebo presným popisom postov.

3. zisk a rast ako meritko úspešnosti spoločnosti = zisk neodzrkadľuje vedľajšie spoločenské efekty, ktoré prináša spoločnosť pri svojom dosahovaní a rast je relatívny, keďže tiež neodzrkadľuje kvalitu (či už života, životného prostredia, sociálnych vzťahov v spoločnosti atď.)

4. bezhraničnosť v mene slobody trhu = chýbajúca regulácia a účasť štátu v sieťových odvetviach ako sociálne služby (základná zdravotnícka starostlivosť, základná sieť vzdelávania), infraštruktúra (doprava, komunikačné služby, energetické siete), financie (trhy, bankový sektor, poisťovníctvo) a bezpečnosť (vonkajšia a vnútorná) plus prírodné zdroje. Všetko čo má prirodzený potenciál sa stať monopolným. To všetko musí vlastniť štát, aby súkromný sektor v mene slobody nebránil slobode iných vo vstupe na trh ako to je už roky u mobilných operátorov (ostatne preto máme také ceny, neporovnateľne horšie ako v okolitých krajinách, pritom pri nižších platoch, stačí si pozrieť ponuku Rakúskych operátorov a našich). Štát musí v takýchto prípadoch vlastniť sieť (káble, vysielače, koľajnice, elektrické rozvodné siete, prírodné zdroje) a súkromný sektor môže byť na tom nájomníkom za poplatok, rovnaký pre všetkých účastníkov trhu.

5. bezhraničnosť príjmov v mene „šikovnosti“ ľudí = ľudia nie sú si tak rozdielni, aby robotník na Slovensku za rovnakú prácu dostával 2-3 krát menej ako jeho kolega v Rakúsku. A už vôbec rozdielnosť v ohodnotení nemôže byť tak vysoká (ako pri zlatých padákoch), kde odmeny za prácu manažérov dosahovali N-násobok príjmu priemerne zarábajúceho človeka v hospodárstve. V tomto prípade je nevyhnutné zaviesť okrem minimálnej mzdy a možnosti pracujúcich si zakladať odbory aj maximálnu mzdu v štátnom a verejnom sektore. V súkromnom zase nastaviť jednu daň z príjmu (zjednotenie všetkých daní a odvodov do jednej v rozmedzí 10-50% v závislosti od príjmu, ktorá by bola pásmová, avšak nasledovne. (Iba ilustračný príklad) Prvých 400 Eur by sa zdaňovalo 10%, ďalších 400 20%, ďalších 500 30%, ďalších 500 40% a zvyšok nad 1800 Eur sadzbou 50% a takéto hranice by sa revidovali každý rok.

Inak skôr som za napojenie naviazanie produktivity na ohodnotenie, nie na ohodnotenie napojené na nejaké postavenie v hierarchickej pyramíde spoločnosti.

6. schodkovosť verejných rozpočtov = zákaz schodkovosti verejných rozpočtov, ktorý by zaručil práva budúcich generácií na rovnakú štartovaciu čiaru. Alebo vy to nevnímate ako okrádanie budúcich generácií a žitie teraz na ich úkor. Nehovoriac, že len nezaťažený štát je svojprávny a silný. Mali by sme sa konečne začať riadiť zásadou aspoň vo verejnej a štátnej sfére(súkromne nech si každý robí v rámci svojho vedomia, svedomia a zákonov, čo chce), že skáč iba do výšky svojho príjmu.

Tieto body sú podľa môjho názoru nevyhnutné na ozdravenie ekonomiky a štátu cez jeho financie. Je ich trocha viac ale menej rozpísaných na OI SK. Určite by ste ma vedeli doplniť, dúfam, že tak aj urobíte a že prídeme na východisko z krízy ekonomickej, občianskej ako aj morálnej. Pripojte sa k nám mysliacim občanom, ktorým to nie je jedno. Nie k nejakým marketingovým kampaniam (napr. niesomovca.sk, kde kráčajú všetky ovce) :)