Martin D. Fedorko

Hovorí sa, že silný veľa znesie. Z tohto pohľadu sú silní práve tí (pracujúci), na ktorých pleciach stojí celá kapitalistická pyramída. Každý si už asi stihol všimnúť, že alokácia kapitálu a teda aj spravodlivého ocenenia práce v takejto pyramíde je veľmi nerovnomerná a závisí od postavenia v nej. Toto postavenie nanešťastie neodzrkadľuje hodnotu práce, či prospechu človeka pre spoločnosť, ale skôr akúsi charakterovú spriaznenosť či vzájomnosť v rámci vrstvy. To znamená, že bohatí a mocní si nepustia k sebe chudobného a nedajú mu teda rovnaké práva, aj keby bol akokoľvek vzdelaný, šikovný či prospešný pre spoločnosť, pokiaľ nemá rovnaké charakterové črty.

Riadiaci sa hesla vrana k vrane sadá, ide tu skôr o istú spriaznenosť na úrovni životného presvedčenia. Kde ľudia bez empatie k ostatným, preto ľahšie rozhodujú sa a následne oceňujúci túto rozhodnosť ako pozitívnu vlastnosť, či kde ľudia ľahko meniaci názory podľa toho, čo je výhodné sa zase pokladajú za flexibilných, sa zgrupujú na vrchole hierarchickej pyramídy moci a alokácie kapitálu. V každom prípade ide o zvrátenosť, kde vlastne humánne negatívne vlastnosti sú ocenené a považované za pozitívne hoci len pre malú skupinku, hlavné je, že pre tú správnu, ktorá je pri moci.

A prečo je kríza podvod? Lebo vlastne ani nemusela byť. Neverím, že ekonómovia sú takí hlúpi, že by si nevedeli vypočítať a domyslieť vzťahy, kde sa úrokom odčerpávajú peniaze z reálnej ekonomiky prostredníctvom úverov, pôžičiek, machináciami a špekuláciami na sekundárnych hedgových a akciových trhoch a teda od väčšiny obyvateľov k menšine vlastniacej či vyrábajúcej kapitál.

Pripomeniem len, že kapitál je síce jedným z výrobných prostriedkov, ale to len preto, že má pomôcť pri výmene. V podstate sa bez neho dá vyrobiť hocičo. Lebo ľudský kapitál a materiál je to, čo je nevyhnutné k produkovaniu novej hodnoty. Kapitál (= peniaze) slúži len na ocenenie a uľahčenie výmeny teda, je to fiktívny faktor. Tento faktor sa dá nahradiť hocakou zmenkou, papierom, ktorý bude akceptovateľný druhou stranou.

Kríza nemusela byť, keby si vedúci štátov plnili svoju úlohu slúžiť svojim štátom a uvedomili si, že ekonomiky nemôžu donekonečna rásť (najmä nie v prípade, že čoraz menej a menej kapitálu je alokovaného do reálnej ekonomiky k občanom), že trh všetko sám nevyrieši správne a spravodlivo (áno, nejako to vyrieši, vždy sa nájde niekto, kto sa o to postará, ale vo svoj prospech, ako to robí momentálne banková lobby). Minimálne sa nesmie stať ako sa stalo, že predstavitelia štátov sú v područí vlastníkov kapitálu a tým aj ich voliči, teda celé národy, štáty. Ich diletantizmus hraničí až s tajnou spoluprácou na nejakom väčšom pláne, kde sa upevní moc mocným a svet sa rozdelí na ľudí rovnejších z tajnej riadiacej skupinky a divadelné štáty, kde občania konajú len to, čo im je dovolené z hora. Nemyslím tým od Boha, či inej nadprirodzenej moci.

Ako sa tomu vyhnúť nájdete na www.obcianskainiciativa.sk