Keď som bol malý strašili ma rečami o moslimoch bojujúcich za svoju vieru až na smrť. Po spoznaní jedného, som zistil, že to vôbec nie je tak. Aj oni si ctia život a len extrémisti zneužívajú slepú vieru prívržencov na nejakú svätú vojnu. Okrem toho som sa bál aj pavúkov, až kým som jedného nechytil a všimol si, že on sa ma bojí viac ako ja jeho. Každý deň sa človek dostáva do nových situácií a zažíva niečo nové, čo nám otvára obzory a obohacuje o skúsenosť. Niektoré skúsenosti však viem, že nemôžem zažiť viac ako raz. Napr. smrť. Ale to je extrém. Chcem tým však povedať, že čokoľvek, čo nás postretne a čoho sa bojíme nemusí nevyhnutne byť nepríjemné. Život je o prekonávaní vlastných zábran a nie o ich budovaní.
Možno aj pre tento môj pohľad nechápem ľudí držiacich sa silou mocou nekriticky stereotypov, zaužívaných postupov (aj keď niektoré postupy sú ozaj nevyhnutné, aby sa dosiahol požadovaný efekt, napr. postup výroby piva, hehe). Samozrejme existuje veľa postupov, ktoré je ťažké niečím vylepšiť a také ozaj treba dodržiavať, ale je aj mnoho takých, ktoré je choré, zvrátené, alebo sadomasochystické dodržiavať (ako napr. politický systém, v ktorom žijeme, hoci všetci vieme, že to nie je ideálne, vieme ako to aj napraviť, ale nie je z nejakého podivného dôvodu politická ani občianska vôľa). Zamyslime sa nad tým prečo?
Nebojíme sa zmeny, lebo nevieme, čo ozaj prinesie? Či nie sme až natoľko pohltení a závislý na tomto nedokonalom systéme, že by sme si nevedeli zvyknúť na nový spravodlivejší, demokratickejší, občianskejší a otvorenejší?
Báť sa prekročiť vlastný strach neznamená ísť hlava nehlava za svojim cieľom. Ale za rozšírením obzorov, videním sveta v iných farbách, z inej perspektívy, s inou príchuťou. Niekedy je aj zhodenie masky, ktorú nosíme, aby sme zapadli prejavom väčšej odvahy ako prekonanie nejakej fóbie. Je nám ozaj tak dobre v systéme, kde si musíme nasadzovať masky, potlačovať svoj názor a svedomie, správať sa oficálne nekriticky, aby sme zapadli a mohli prežiť?
Nie som z tých, ktorí život prežívajú. Radšej ho žijem naplno a bez masky. Nech sa stane, čo sa má stať, pravda nakoniec na povrch vypláva a strach buď pominie, alebo si z neho vytvoríme železné okovy, ktoré nás budú do konca života obmedzovať a brániť v plnohodnotnom živote. A podľa mňa je lepšie žiť bez masky, naplno a v systéme, kde budem si rovný pred zákonom s každým (rovnosti sa nebojím), ako len prežívať a hoci poplatnosť systému mi zabezpečí určité výhody (a báť sa rovnosti, straty výhod).
Život nie je nato, aby sme ho prežili v pokoji, ale aby sme ho zažili naplno a obohatili svojho ducha. Preto nikto a nič by nemal nebrániť ľuďom žiť v slobodnej, spravodlivej a občianskej spoločnosti. Keď prekonáme vlastný strach, prekonáme aj svoje zábrany a život bude krajší.
Celá debata | RSS tejto debaty