Martin D. Fedorko

Samozrejme nie je to jednoduché, akoby sa mohlo zdať. Od čias kedy sa mohli neprispôsobivé komunity zatvoriť do rezervácií, ako to prebehlo v USA, či Rusku, Číne, sa už mnohé zmenilo. Dnes nám v mnohých riešeniach bránia medzinárodné dohovory ochraňujúce práva menšín, zabraňujúce diskriminácií či ochraňujúce osobnú slobodu, proste ľudské práva. Avšak kde je tá pomyselná hranica, kedy dodržiavanie týchto dohovorov, ľudských práv sa už zneužíva proti majorite?

V každej spoločnosti rovnako ako má jednotlivec právo na ochranu pred väčšinou teda spoločnosťou, má právo aj spoločnosť na ochranu pred jednotlivcom. Vezmime si taký príklad, kde v spoločnosti kradne zo štátnej kasy jednotlivec. Má on právo na ochranu osobných údajov, na ochranu svojej slobody? Má právo nebyť monitorovaný, keď rozhoduje o našich peniazoch? Podľa mňa nemá. Lebo tým by mu spoločnosť ustúpila zo svojich vlastných práv. Nanešťastie sa to u nás deje a preto sme v takomto stave ako sme.

Ako sa hovorí, sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Mnohí z nás si to však nevedia uvedomiť a tvária sa, že existuje nejaká absolútna sloboda, čo je absolútny nezmysel (okrem duchovnej slobody). Viď pán Paszka, ktorému bolo nedôstojné byť monitorovaný pri podpisoch poslancov na zasadnutiach NRSR, viď zmluvy podpísané v našom mene s tajnými dodatkami ako ochrana obchodného tajomstva. Nie je to smiešne, keď ani na najvyšších miestach si nevieme spraviť poriadok? Keď ani v justícii či bezpečnostných zložkách nie je jasné, ako sa ten ktorý zákon vyloží a prečo sa uplatní na väčšiu rybu menší postih a na menšiu exemplárny?

Takto sa správala šľachta v stredoveku a vieme, ako to dopadlo. Dnes v spoločnosti, ktorá seba samu nazýva moderná, síce máme moderná nástroje, moderné myšlienky, ale stále sa pridrživame strnulých tradícií, ktoré nám bránia vo vývoji. V posunutí sa ďalej. Prečo? Lebo tým hore to tak vyhovuje? Lebo ešte nie sme pripravení prekročiť svoj vlastný tieň?

V podstate som chcel len povedať, že bez zavedenia jasných pravidiel pre majoritu, nebudeme schopní vedieť zaviesť ani jasné pravidlá pre minority. Mali by sme riešiť príčinu nie jej následky. Lebo spôsob ako vyriešiť cigánsky problém môže byť ozaj jednoduchý, ale keď budeme vnútorne slabí a budeme sa len tváriť, že sme spravodliví ku všetkým, ale nikoho z vlastných neodsúdime za zločiny na národe (čo sa za 23 rokov ani raz nestalo), tak nemáme právo súdiť ani minority.

A teraz sa posnažím byť stručný, ako vyriešiť problém, lebo každý o tom hovorí a každý to vie, len nejako nik sa nečiní (nie je to nič nové, čo napíšem).

1. Zaviesť jasné, vymáhateľné, s jasnými a razantnými trestami bez výnimiek, aj povinné práce pre väzňov na štátnych verejných projektoch. Vyčistiť justíciu, zavedením verejných pojednávaní a elektronizáciou.
2. Podobne v bezpečnostných zložkách. Daž im právomoci, aby mohli zasiahnuť aj silou a všetko kamerovať, aby aj to bolo verejné. Čiže opôť elektoronizáciá. A prečo to všetko? Lebo čo je verejné, to nie je tajné a čo nie je tajné, je možné kontrolovať.
3. K menšinám, aby sme nediskriminovali. Zaviesť povinné štatistické zisťovania národností a rasy (mimochodom plne to funguje v UK a nik im nič nevyčíta) a majú tak čierne na bielom, ktorá skupina v spoločnosti pácha kriminalitu viac, ktorá poberá soc. dávky až príliš a podobne. Nemusíme sa potom minimálne hádať, čo je pravda a čo dohad.
4. Naviazať všetky sociálne dávky na povinnosť pracovať (nie len podopierať lopatu) na štátnych projektoch ako výstavba infraštruktúry, údržba vodných tokov, odstraňovanie čiernych skládok, opravy hradov a zámkov, čistenie lesov atď. Lebo práce je dosť a kto pracuje nemá čas na záhaľku, krádeže a ani na robenie detí. Kto nechce pracovať, nič ani nedostane. Veď prečo by aj mal niekto niečo dostávať so spoločného, keď preto nič okrem zapísania sa na úrade nespraví.
5. A posledný bod. Stačí sa uvedomiť, že všetci sme si rovní, len máme iné podmienky a pochádzame z iného kuptúrneho prostredia, ale keď prekonáme beriery a predsudky, ktoré v nás stáročiami rástli, tak dokážeme aj to, čo doteraz bolo nemožné. Ale každý musí prispieť. Nie iba majorita, nie iba minorita a radšej nie radikáli.

www.obcianskainiciativa.sk