Martin D. Fedorko

Od malička mi pripadalo divné, aj keď teraz ako dospelý sa nato pozerám inak, ako cirkev hlása chudobu, poslušnosť, odpúšťanie a lásku a pritom sa správa úplne opačne v určitých prípadoch. Je cirkev ozaj nositeľom a ochráncom tých istých ideí, ktoré sa započali pred viac ako 2000 rokmi a sú ozaj v tom istom zmysle chápané ako za dôb Pána Ježiša? Pre koho je tu cirkev?

S uchovávaním myšlienky, náboženstva, ideológie, ktorú Pán Ježiš rozvinul bolo už na začiatku isté, že tak jasnú, rovnostársku a pozitívnu myšlienku treba buď zničiť, alebo sa jej chytiť. Vieme, že ani najmocnejšiemu impériu tých čias sa potlačiť šírenie kresťanstva na začiatku nepodarilo. Práve naopak. Ešte sa posilnila a dostala nový rozmer.

Dnes, keď do popredia prichádzajú sociálne pomery medzi ľuďmi a otvárajú sa diskusie o spravodlivosti a funkčnosti kapitalistického systému a systému zastupiteľskej „demokracie“, je zaujímavé ako cirkev cez dogmatický prístup po stáročia dokázala prežiť a dokonca si posilniť moc na svetskú sféru. Ako?

Predsa cez dogmy a vydávanie sa za jediných správnych šíriteľov a strážcov ideológie/náboženstva, ktoré bolo tak unikátne, pozitívne a plné nádeje pre všetkých bez rozdielu, že žiadna sila to nedokázala zastaviť, či ponúknuť lepší myšlienkový komplex. A ako to už všade býva aj toto sa zneužilo v prospech vytvorenia organizácie, ktorá nemala byť materiálnou, ale iba dobrovoľnou sieťou horlivcov šíriacich posolstvo nádeje pre všetkých ľudí.

Skúste sa zamyslieť, kto ustanovil dogmy, kedy a ako vznikli. Oni nevzišli z úst Ježiša, či Boha. Vznikli na konciloch a tam sa formovali a formovali ich vyvolení. A aby ich rozhodnutia boli nenapadnuteľné, tak sa k tomuto účelu vymyslela story o neustálom osvecovaní najvyšších predstaviteľom organizácie duchom svätým a teda vnuknutím Boha samotného. To zabraňovala čoby len pomyslieť, že rozhodnutie o smerovaní a ďalšom smerovaní cirkvi môže mať úplne prozaickejšie dôvody a vôbec nemusí ísť o Božiu vôľu.

Biblia ako najdogmatickejšia kniha skompilovaná tak, aby tie pasáže, ktoré nevyhovovali cirkvi ako organizácii a ktoré mohli potenciálne z vnútra nahlodať dokonalú podriadenosť ovečiek sa vyhodili, alebo úplne zavrhli ako podvodné, či nepravé. V tých časom rovnako ako aj teraz, keďže mocní mohli pravdu ovplyvniť, tak sa vytvorila najdokonalejšia a najpevnejšia organizácia, ktorá sama púšťala pravdu tak skreslenú ako im vyhovovala. Môžeme to nazvať aj propaganda, selektovanie informácií či cenzúra.

Som názoru, že pravda, ak nie je celá, nie je pravda a preto by som rovnako ako v svetských organizáciách tak aj náboženských chcel poznať celú pravdu. Pravdu, ktorú sami hlásajú, že treba poznať, v podstate hocaká by bola. Lebo len vtedy, keď budeme všetci poznať celú a neskreslenú pravdu sa môžeme zbaviť masiek a prestať hrať divadlo. Pravda je oslobodzujúca a pravda vždy vypláva časom na povrch.

Ako aj teraz, keď si ľudia uvedomujú, že prepych cirkvi je pravým opakom toho, čo Ježiš hlásal. Že ľudia začínajú tušiť a uvedomovať si (až na pár dogmatikov), že nie každý pápež a cirkevný hodnostár bol vždy neomylný a mal napojenie na Boha a že cirkev samotná sa časom odklonila od myšlienky, ktorú mala chrániť a šíriť. Ale domnievam sa, že stále ešte existujú ostrovčeky chrániace a najme správajúce sa podľa učenia Ježiša. Tými sú podľa môjho názoru rehole, ktoré sa majú sľub chudoby, aj keď nešťastím je, že sú aj tak riadené organizáciou cirkvou.

Ktovie čo by Ježiš povedal nato ako sa jeho učenie vyvinulo a čo povie, keď ozaj príde v posledný deň sveta, na naše divadlo a „pravdy“, ktorých sa slepo pridržiavame.

Hovorme si pravdu www.obcianskainiciativa.sk