Martin D. Fedorko

Ako mnoho rodákov, aj ja som sa rozhodol ísť do zahraničia kvôli zlepšeniu sa v jazyku, za lepším zárobkom a skúsenosťami, ktoré by som mohol v budúcnosti zúročiť. Šiel som teda do Anglicka s predstavou krajiny ďaleko pred nami v každej oblasti, čo sa však nie vo všetkom potvrdilo nepotvrdilo.

Koloniálna veľmoc ma privítala ako každého iného bez rozdielu, striktnosťou a určitým pohľadom z hora na nás prisťahovalcov. Keďže tu máme krízu, Angličania vinia všetkých, ktorí do UK prídu pracovať za ich relatívne vysokú nezamestnanosť. „Anglicko už nie je to, čo bývalo“, vraveli mi tí, čo tam prišli skôr. Napríklad povestné príplatky za nadčasy, flexibilitu, prácu počas sviatkov, víkendov alebo nočných už neplatia ako platili predtým. V niektorých šťastnejších prípadoch platia menšie príplatky ako kedysi, ale v horších (konkrétne v mojom) neplatili žiadne príplatky. Keď som nato pýtal, tak mi vedúci povedal, že ak nechcem pracovať, tak on zoberie niekoho iného, že na ulici je ľudí dostatok.

Nezamestnanosť sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 8.4 % a stúpa (najviac v určitých štvrtiach veľkomiest ako Birmingham, Londýn, Middlesbrough, Leeds, Liverpool – getá – kde boli aj minuloročné nepokoje, najmä farebnejších občanov, lebo sa im zredukovali sociálne dávky, ale to sa oficiálne nevraví) – viď. link na ekonomické údaje : http://www.bbc.co.uk/news/10604117. Tohto roku chce vláda prepustiť 250 000 štátnych zamestnancov, aby ušetrila pre vysoký deficit v štátnom rozpočte (očakáva sa nad 11% v roku 2011).

Nehovoriac o tom, že keď pracujete cez agentúru môžete sa kedykoľvek ocitnúť bez práce, lebo počet hodín Vám málokedy budú garantovať. Často sa stáva (najmä sklady), že keď máte veľa práce v lete (aj cez 70 hodín na týždeň), nemáte takmer žiadnu v zime (buď sedíte doma, alebo pracujete len pár hodín do týždňa). Zvyšovanie noriem je tiež bežné. Napr. môj kamarát, ktorý makal na nočnej v sklade dostával ešte pred rokom 10 Libier na hodinu. Teraz im zvýšili normy tak, že keď maká rovnako rýchlo ako predtým dostane na nočnej na hodinu iba 8.5 Libry. V tom bolo cítil tvrdosť kapitalizmu.

V podnikoch, kde sa nepracuje na normy, najmä v službách, často nebolo dôležité, ako pracujete, lebo to nebolo ocenené. Proste na odmeny neboli vždy peniaze. Pre tých na samom spodku pomyselnej pyramídy. Vašim úkolom bolo plniť normy, aby ten vedúci nado mnou mohol dostať svoje prémie za ich plnenie a za plnenie jeho noriem dostal ďalšie prémie jeho nadriadený, takto pokračujúc až k vrcholovému manažmentu a vlastníkom. Taká krásna pyramídová štruktúra, ktorú môžeme vidieť aj u nás doma. Najväčšia ťarcha padá na najspodnejšieho, ale odplatu zato nedostane, lebo tú si už podelia tí nad ním. Pritom rozdiel v mzde napr. rádového zamestnanca a vedúceho predajne dosahuje ročne aj 20 000 Libier. Pekná kôpka peňazí.

Nemôžem opomenúť, že v UK mnoho ľudí pracuje na polovičný alebo iný čiastočný pracovný úväzok. Dôvodom pre niektorých pracovať na čiastočný úväzok je benefit/podpora zo strany štátu, ktorý sa im vyplatí, iba ak odpracujú iba do 16/20 hodín do týždňa. Sociálne benefity/výhody sú tu však pomerne celkom rozšírené. Nie sme jediní, ktorí máme problémy s vyplácaním dôchodkov a sociálnych podpôr. Ak nie nesplníte podmienku na poberanie štátnej podpory, potom môžete získať podporu od miestnej samosprávy. Často podporu na bývanie ako nižší nájom alebo sociálny byt či iné. Najlepší zdroj na získanie informácií o UK slúži webstránka vlády : http://www.direct.gov.uk/en/index.htm a webstránka daňového úradu : http://www.hmrc.gov.uk/.

Celý čas som si však dával otázku, ako sa musím správať, čo musím spraviť, aby som sa dostal tak vysoko. Odpoveď bola: Ryť sa nadriadenému do zadnice. Párkrát sa predviesť, keď je tam a vyhnúť sa tomu, aby ma videl, ako nepracujem. Ale to sa nedalo, ak ste pracovali 10-15 hodín v kuse, s jednou polhodinovou neplatenou prestávkou po 4 hodinách a druhou po 8 hodinách v tempe, ktoré človeka vyšťaví tak, že na konci dňa nie je schopný spraviť nič iné len si ľahnúť pred telku či noťas, pozrieť si niečo a pritom sa najesť a ďalší deň to isté. Dnes viem, že každý, kto si prinesie nejaké tie peniaze zo zahraničia a nikto mu tam nemá ako pomôcť, si tie peniaze určite zaslúži. V každom prípade to nie sú milióny ako si mnohí na Slovensku myslia.

Životné náklady sú tam vyššie ako doma. Napríklad v Anglicku ubytovanie je o cca 20 % vyššie ako v Bratislave, doprava (MHD) 3x drahšia ako v Bratislave, poistenie aj 10x drahšie ako doma, mäso 2x drahšie ako na SVK, alkohol 2-3x drahší a cigarety asi tak o 50% drahšie ako doma. Zhruba rovnako drahé ako na Slovensku boli ostatné potraviny. Samozrejme závisí na obchode a akcii. Ak je niečo v akcii, tak je to aj 50-80% menej. Napr. osobne som chodil nakupovať do kníhkupectva, kde boli knihy zlacnené z 20 Libier na 2 libry.  Avšak elektronika (pozor na zástrčky), ojazdené autá (pozor volant na druhej strane) sú tam o 10% lacnejšie.  Šaty po sezóne 50-90% lacnejšie (dovážané prevažne z Indie, Pakistanu a Bangladéša) a kozmetika 2-3x lacnejšia (záleží na značke). Služby sú 2-3x drahšie ako u nás. Napr. obed v reštaurácií u nás (SVK) v priemere 3.5 Eura, u nich (UK) 7-10 Libier (8-12 Eur), kino a služby u holiča v priemere 2-3x viac ako u nás. Ceny tu môžu vzrásť zo dňa na deň. Veď o tom svedčí aj viac ako 4% inflácia.

Pre motoristov jedna perlička. Drahšia je nafta ako benzín. Dôvod? Bolo mi povedané, že preto, lebo obchod vytvára viac hodnoty ako bežní občania. Ceny sú približne na tých istých hodnotách ako na Slovensku, s tým rozdielom, že sú v Librách a nie v Eurách.

No minimálna mzda v UK je na rok 2011-2012 (pozn. ekonomický rok im končí na konci marca a začína začiatkom Apríla) 6.08 Libry/hodinu  (7.3 Eura/hodinu), čo je zhruba 4x viac ako naša minimálna mzda. Najviac sa mi páčilo progresívne zdanenie. To znamená, ak zarobíte (v 2011-2012) od £0-£35,000, tak platíte 20% daň, ak £35,001-£150,000, tak platíte 40% daň a ak nad £150,000, tak do 50% daň. Pričom ak súhrn príjmov dosiahne £7,475 na spomínaný rok, tak nemusíte platiť daň z príjmu žiadnu, alebo si môžete tento túto sumu odpočítať z daňového základu. Aká sociálna politika, že? Vôbec som to nečakal, keď som šiel do UK.

Tieto skúsenosti a pohľad je osobný a preto nemusí byť v UK tak častý. Možno len ja som nemal to šťastie. Aj keď to čo som chcel som dosiahol, nebolo to med lízať.

Nabudúce napíšem o svojich skúsenostiach na štandard bývania, ľudí, ich postoje a pohľad na EÚ.