V súčasnej dobe pociťujeme následky krízy takmer v každej oblasti. Najmä v zvyšujúcom sa počte nezamestnaných. No nie je to spôsobené tým, žeby tu práca nebola, ale tým, že tu nemáme dostatok kapitálu na zaplatenie pracujúcich. Firmy rovnako ako banky a tiež ako bežní občania sú počas krízy averzní k potenciálnemu riziku a preto viac náchylní k úsporám ako k spotrebe.
Tým sa peniaze nedostávajú do obehu a držia celú ekonomiku v smere špirály znižujúcich sa ekonomických aktivít – recesie. K tomu prispieva fakt, že Slovensko ako otvorená ekonomika a člen Eurozóny stratil mechanizmy ako zabrániť unikaniu kapitálu z hospodárstva cez dcérske spoločnosti zahraničných matiek, ktoré tým pokrývajú vlastné straty a riešia tak ich základné existenčné problémy v ich materských krajinách.
Tu však existuje riešenie. Nie je nové a nie je ani moje. Uskutočnilo sa a ešte stále ho používajú napr. v Škótsku, na severe Talianska a v niektorých mestách Anglicka. Spomínané riešenie je lokálna mena. Navonok v rovnakej hodnote ako konvertibilná mena v našom prípade Euro, no platiaca len pre určitú oblasť. Čo rieši takáto mena alebo lepšie povedané lokálna cenina?
Najprv treba uviesť, že k jej vydaniu nepotrebujete Centrálnu banku. Stačí, ak sa do únie, či združenia zjednotia ekonomické subjekty v určitej oblasti a dohodnú sa, že budú túto lokálnu menu/ceniny akceptovať za určitých podmienok. Napr. za kurzu 1:1 k Euru a za bezúročné pôžičky pre účastníkov od inštitúcie, ktorá ceniny vydáva a takýto projekt zastrešuje.
Aké pozitívne dopady to má na lokálnu ekonomiku?
1. Podniky, ktoré sa nemôžu dostať k bankovým úverom z akéhokoľvek dôvodu, alebo dostanú bankový úver za vysoký úrok, dostanú touto lokálnou menou lacný kapitál na svoje aktivity, ktorý však budú môcť minúť len v lokálnej ekonomike, resp. v subjektoch, ktoré túto menu akceptujú. (Táto mena by nijako nediskriminovali zahraničných podnikateľov, lebo by ich dostali za rovnakých podmienok ako domáci.)
2. Keďže cenina nie je konvertibilná / akceptovaná zahraničím, neodlejú sa tak financie z lokálnej ekonomiky von, ale budú sa v nej akumulovať.
3. Keďže bezúročný systém je lákavým pre investorov zo zahraničia a fungovanie Eura a lokálnej meny si nijako neprekáža, predpokladá sa, že v ekonomike s tým zvýši či naakumuluje potrebný kapitál na investície ako aj spotrebu, lebo jedna rovnako silná mena je z krajiny neexportovateľná a tá ostáva cirkulovať vo vnútri ekonomiky, čo posilní likviditu účastníkov ekonomiky a zvýši oproti okoliu ako príjmy, tak aj stimuluje pracovný trh.
4. Znížila by sa tak závislosť na Eure, ktoré v súčasnosti obyvateľom vytvára viac problémov ako pomáha.
Skúste si preto predstaviť, že takýto bezúročný systém lákajúci zahraničné investície, ktoré by mohli mať podmienku, že 50 % investície by muselo byť denominovaných v lokálnej mene, by tak prinieslo viac kapitálu za zaplatenie práce, ktoré je tu na Slovensku neúrekom a akumulovala by sa tak hodnota, ktorá sa inde len leje do čiernych dier na zaplatenie úrokov. A možno za 20 rokov zistíme, že sa nám vrátili kapitál, ktoré nám od 89 z ekonomiky každoročne utekali niekam preč.
PS: Každá pripomienka je cenená.
Velmi dobre si poznamenal, ze takyto ...
Neviem, ci zisk je to spravne kriteriu. ...
oprava ....nejaky uzitok spolocnosti........ ...
...V súčasnej dobe pociťujeme následky... ...
pokial viem tak napriklad v USA male ...
Celá debata | RSS tejto debaty