Martin D. Fedorko

V posledných dvadsiatich rokov fungovania samostatného Slovenska sme si zvykli, že do spoločenského diania čoraz viac úspešne zasahovali „osobnosti“ z tretieho sektora a z médií.

Často bez toho, aby sme si uvedomili, kto je ich chlebodarcom, kto im platí priestor a teda na koho zákazku hlásajú „svoje“ myšlienky, sme sa nimi nechali ovplyvniť.

Tak sa stalo, že sme sa nebezpečne priblížili počas niektorých období existencie štátu k nekritickému prijímaniu jednej ideológie v čistej forme fungujúcej akurát tak na papieri, alebo v časoch kultov osobnosti v minulom tisícročí za cenu potlačenia iných názorov.

Všetky tieto pobláznenia od kultu osobnosti V. Mečiara, cez pravicové bezhlavé rozpredávanie verejného majetku s mottom „čo je štátne, je neefektívne“, až po terajšie mačkomyšie experimenty s ľavicovými myšlienkami v rámci korporátnych právnych noriem EÚ ubližujúcim ekonomike a vlastným občanom vládnou nedostatočnou nerozhodnosťou.

Nerovný boj proti korporáciám, na ktorých je Slovensko už až príliš závislé a ktoré majú z EÚ a z pred EÚ čias garantovanú ochranu investícií, len potvrdzuje fakt, že stále hľadáme svoj smer.

Smer, ktorý žiadna strana nepozná, lebo dôležité je zohnať sponzora a tomu sa treba odvďačiť. A to spolu s niektorými nezmyselnými EÚ smernicami zväzuje ruky na rozhodnutia potrebné pre zavedenie tak potrebného poriadku v krajine, kde súkromné (často zahraničné) požiadavky stoja vždy nad spoločenskými.

A to nie som zástancom socializmu, len si myslím, že súkromný sektor všetko vyriešiť nedokáže, ale ani bez neho sa nedá prežiť a preto treba nájsť ten správny pomer a zásady pre ich spolužitie v ekonomike.

Keď pravičiari strašia s návratom komunizmu sú rovnako smiešni ako ľavičiari vyhovárajúci sa na predošlé vlády. V podstate zato však môžu len tí, ktorí práve presadzovaním svojich súkromných práv nad správami spoločenskými dostali tento štát a jeho občanov do pozície druhoradých námedzných pracovníkov za pár šupov pre zahraničné fabriky.

Tu sa naskytá otázka, či vo volebnom systéme, kde len pár vyvolených dokáže spraviť kampaň a dostať sa tak mediálnou predselekciou do povedomia ľudí, záleží ozaj na názore a vôli občanoch. Či ešte toto je demokracia, ktorú sme chceli?…

Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.

Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme roky ticho tolerovali!

Charta občana SR – aj na FB

Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.