Martin D. Fedorko

V našej spoločnosti prevláda názor, že silnejší prežije. Ergo každé ďalšie pokolenie získava len tie vlastnosti, ktoré ho posilňujú. Mali by sme tu byť teda múdrejší, fyziscky silnejší, krásnejší a neviem akí ešte lepší ako generácie pred nami. Je tomu však ozaj tak? Poďme si to premeniť na drobné. Lebo evolučný boj sa odohráva na viacerých bojiskách, z ktorých nie na všetkých existujú ideálne podmienky (Poznámka: podmienky stanovuje systém v spoločnosti).

Ak by človek ľudská spoločnosť bola ideálna možno by vývojom počas generácii sme sa iba zlepšovali. Jedinci, ktorí by boli múdrejší a silnejší, by plodili len múdrejších a silnejších. Nemusím vám menovať príklady, lebo sa vám stačí obzrieť okolo seba, aby ste vedeli, že to takto nie je.

Predostriem vám pár hypotéz, prečo tomu tak nie je. Predstavme si vojnu. Počas vojny prežili tí, ktorí sa schovali, či podviedli branné komisie, aby sa jej vyhli. Naproti tomu počet tých, ktorí prežili vojny účastniacich sa bojov je v porovnaní s tými, ktorí nebojovali a teda sa zbabelo vyhli (jeden pohľad) či prešibane oklamali tých nahore (druhí pohľad), oveľa vyšší. Nehovoriac o tom, že tí zúčastnení, ktorí vojny prežili trpeli takými depresiami, že ťažko sa dokázali prinavrátiť do koľají normálneho života a založiť rodiny. Za týhto predpokladov dochádzame k výsledku, že nie gény odvážnych a silných sa predali na ďalšie generácie, ale gény prešibaných strachopudov či fyzicky slabších.

Ďalšia hypotéza sa týka boja krásy a múdrosti. Predstavme si, že ženy či muži si majú vybrať medzi múdrejším ale excentrickejším a krajším, ale trošku hlúpejším. Samozrejme, všade existujú výnimky, ale namodelujme si situáciu ako som naznačil. Múdrejší venujú menej času svojim blízkym, lebo ho venujú vede, čí si ešte viac znižujú šance. Umocnený týmito predpokladmi je môj názor, že skôr bude vybraný krajší hoci hlúpejší. Lebo predsa len, aj vo vzťahu ide o nejakú tú dominanciu a ten, ktorí si môže vyberať si predsa len vyberie častejšie možnosť číslo dva, teda človeka, krajšieho, ale hlúpejšieho, lebo ním môže viac manipulovať.

Iná hypotéza stavia na predpoklade, že ten kto má peniaze, bude mať ešte viac peňazí a teda nemusí pracovať. Ergo je lenivší ako ten, ktorý musí bojovať o svoje miesto pod slnkom každodenne, ergo pracovitejší. Nevraviac, že bohatší (lenivší) má viac času na nadväzovanie známostí a na plodenie (jedno či priame či bočné). Chudobný, hoci pracovitý, trávi podstatnú časť svojho dňa v práci a po práci nemá ani čas a často ani chuť na nič plodné. Výsledkom za týchto predpokladov je, že bohatí, ale lenivší majú viac detí, ako chudobní, pracovitejší a tak sme sa stali potomkami vlastne lenivších. (Poznámka: na Slovensku poznáme aj pojem chudobnejší, sociálny s mnohými deťmi, to je už totálna chorosť systému. Mnohí o tom vieme svoje. Česť výnimkám!)

Hypotéza o tom, že agresívnejší zvýťazí nad umiernenejším, nepotrebuje rozpisovať nejaké predpoklady. Stačí sa pozrieť na históriu sveta a uvedomiť si, že arogantní a agresívnejší bez morálnych zábran, dokázal kolonizovať mierumilovné, hoci málo rozvinuté národy sveta. Lebo mierumilovný nepotrebuje zbrane na presadenie myšlienok a nájdenia svojho miesta na svete. Arogantný, často bez morálnych zábran však vraždil, masakroval a nespravodlivo odsudzoval druhých. Podľa tejto hypotézi sme skôr potomkami (záleží na národe) skôr arogantných a agresívnych.

Poslednou hypotézou je boj individualistu s jedincom oddaným spoločnosti. Tu stačí uviesť staré známe slovenské poloľudové porekadlo. Kto neokráda štát okráda vlastnú rodinu. Myslím si, že niet viac, čo dodať, aby sme vedeli, kto v evolučnom boji viac získal.

Existuje veľa ďalších príkladov, ktoré by ste sami dokázali popísať. Rád sa o nich dopočujem. Hore popísané sú len výberom z mnoha, ktoré mi utkveli v pamäti z mnohých rozprávajúcich sa v našej spoločnosti. Niektoré sú pritiahnuté za vlasy, iné majú niečo do seba. Pohľad na nich si spravte sami. Pripomeniem snáď len to, že ten kto stanovuje podmienky je systém, v ktorom žijeme. Systém, ktorý nanešťastie pre spoločnosť podporuje až príliš negatívne vlastnosti ľudí, aby sa prenášali ďalej. Neviem, ako vy, ale ja som rozhodne proti všetkým mechanizmom, ktoré v systéme takto šaraptia a degradujú našu spoločnosť.

Tieto vlastnosti sa až nápadne hodia na súčasný kapitalistický systém prevažujúci vo svete. Prešibanosť strachopuda, lesk a krása, peňažný zisk, lenivosť, arogantnosť a agresia. Ak chceme, aby pozitívne vlastnosti uplne vymyzli, buďme aj naďalej ticho. Ale ak nie, tak už konečne začnime mať úctu k sebe, začnime od seba a nenechajme sa vytlačiť z evolučného boja.