Martin D. Fedorko

Sledujem nejaký čas našu scénu občianskych hnutí a iniciatív, je ich niekoľko. Ich spoločným menovateľom je hlavne snaha o zavedenie nejakej formy priamej demokracie. Mne sa zdá, že títo aktivisti si neuvedomujú jednu základnú vec: Demokracia je vôľa väčšiny. Bez  ohľadu na to, či je väčšina múdra, alebo hlúpa, vzdelaná, alebo negramotná, pravdivo, alebo zavádzajúco informovaná… Vychádzajú z mylnej predstavy, že všetci voliči sú takí inteligentní a sociálne cítiaci, ako oni sami.

To, nakoľko je „demokratická väčšina“ u nás (a nielen u nás)kvalifikovaná, múdra a informovaná, vidno na výsledkoch parlamentných volieb a na tom, čo sa deje so Slovenskom a Európou posledných 20 rokov. Politici disponujúci relevantnými informáciami od špičkových sociológov dávno pochopili to, čo ešte nepochopili aktivisti, ktorí možno aj vedia, čo chcú, ale nevedia, ako to dosiahnuť. Neustále oslovujú masy so žiadosťou o zobudenie sa, o zaktivizovanie sa – čiže žiadajú ich o vyvinutie činnosti, o výdaj energie ZADARMO, navyše s veľmi neistým výsledkom.

Fico, Dzurinda, Mečiar… dávno vedia, že ak si chcú získať masy, nemôžu od nich niečo chcieť, ale musia im niečo PONÚKNUŤ, samozrejme niečo HMATATEĽNÉ: vianočné príspevky, dvojnásobné platy, 2.pilier ako záchranu svojich ťažko zarobených peňazí…

To, že to funguje, je absolútnym dôkazom nízkej informovanosti, vzdelanosti a prízemnosti väčšiny voličov. Darmo by Mečiar, Fico a Dzurinda ponúkali slobodu, kvalitné vzdelanie, spravodlivosť a

podobné, pre väčšinu voličov „menej dôležité veci“. Ľuďom treba ponúknuť konkrétny materiálny prospech.  Preto si dovolím poradiť aktivistom použiť tú istú zbraň, akú používajú politici – rozdávať z cudzích peňazí. Konkrétne:

Osloviť svojich sympatizantov a cez nich svojich kamarátov a tak ďalej s tým, že sa zozbiera istá masa, dajme tomu na začiatok 1000 ľudí, ktorí majú na krku nejaký úver. Vypracovať „list banke“ s podobným

znením:

„Dobrý deň milá banka / nebanková inštitúcia,

mám u vás úver – istina vo výške 30.000 Eur, mesačná splátka 400,- Eur. Týmto vás informujem, že od nasledujúcej splátky som schopný platiť len 87,- Eur mesačne až do výšky splatenia istiny bez úrokov, po odrátaní doteraz zaplatených splátok, čo momentálne činí 16.550,- Eur. Žiadam vás, aby ste odpísali zvyšnú časť môjho dlhu vypočítaného podľa podmienok zmluvy o úvere podobne, ako sa odpísala časť dlhu Grécka, podobne, ako sa z mojich daní sanovali straty nezodpovedne podnikajúcich finančníkov a  nezodpovedne hospodáriacich politikov. Ja hospodárim zodpovedne a priaznivá spoločensko-ekonomická situácia spolu s masívnou podporou reklamy na pôžičky na každom kroku mi v tom čase umožnili, a dalo by sa povedať že ma vmanipulovali do rozhodnutia zobrať si takúto pôžičku. Niekto by to mohol dokonca nazvať úmyselným uvedením do omylu, lebo dnes už každý vie, čo väčšina  prednedávnom nevedela – že všetky dlhy sa splatiť spolu s úrokmi nedajú. Neviem, či vy ste schopní v prípade súdneho sporu matematicky dokázať opak –  že sa všetky dlhy spolu s úrokmi dajú splatiť.

Medzitým sa spoločensko-ekonomická situácia výrazne zmenila a to nie mojou vinou a ani vinou ostatných poctivo pracujúcich ľudí, ale vinou bankárov a nezodpovedných politikov. Preto som okolnosťami donútený pristúpiť k tomuto úspornému opatreniu, ktoré mi umožňuje splácať z vami poskytnutého úveru len uvedenú sumu. Ak sa spoločensko-ekonomická a moja osobná situácia dostane do približne tej polohy, ako bola v čase, keď som si úver bral, prehodnotím tento svoj krok, o čom vás budem včas informovať.

Ďakujem za pochopenie.“

Uvažujme, čo by sa stalo, keby podobný krok spravilo 50 tisíc dlžníkov. Toto číslo môže byť kľudne podhodnotené, keďže na Slovensku je cca 30 tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii kvôli nesplácaniu rôznych dlhov. Ak k nim prirátame tých dôchodcov, ktorí zatiaľ nie sú v exekúcii, ale krvopotne splácajú, vyjde nám slušná masa voličov. A to môžeme počítať ešte s armádou pracujúcich a nezamestnaných pred dôchodkom.

Môj názor je, že kým im dovolíme to robiť, tak sa nič nezmení. A ako inak sa im dá zabrániť ako prijatím ráznych zákonov? Toto riešenie je dosť anarchistické a poriadok ide predsa ruka v ruke so spravodlivosťou. Anarchie predsa máme dosť. Už tento stav, v ktorom sa nachádzame pripomína skôr anarchiu s nejakou lúzou hrajúcou sa na bohatých a múdrych, čím vonkoncom nie sú. Tu pomôže skôr celonárodný štrajk, alebo mierová okupácia najdôležitejších štátnych inštitúcií, kým sa diery v zákonoch nezaplátajú a to vytvorením kostry základných zákonov (resp. Novej ústavy), ktorá bude odnímať alebo obmedzovať ľudské práva jedincom, ktorí porušia ľudské práva druhých a posielať takýchto ľudí do pracovných táborov. To všetko bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, národnosť, či status.

Na konkretizácii bodov, ktoré by priniesli poriadok, slobodu, spravodlivosť a rovnosť občanov sa pracuje. Každý váš príspevok k tomu je preto vítaný. Ďakujem.

www.obcianskainiciativa.sk