Základom každého hodnotného vzťahu je dôvera. To vie, každé malé dieťa. Bez dôvery neprežije žiaden vzťah, či už ide o rodinný, priateľský, milenecký, obchodný či verejný.
Kým v škole sa už výsledok pod 55% považuje za nedostatočný a málokto by postavil svoj vzťah na podobných nízkych percentách, dokonca aj referendum nie je platné, keď nedosiahne účasť cez 50%, zdá sa, že predsa len existujú oblasti, kde aj nižšie percentá stačia na „vzťah“. Dokonca zastupiteľský vzťah, ktorý rozhoduje o nás bez nás…
Mnoho občanov si svoju frustrovanosť zo situácie na Slovensku podivným spôsobom kompenzuje na voľbách do EP. Ale robia chybu, lebo radšej by sa nemali zúčastňovať národných volieb. EÚ byrokracia nech je, aká je, nám predsa len priniesla viac pozitív ako domáci šaškovia.
Inak dosiahli sme to, o čom mnohí jednoducho povedané „nespokojní občania nachádzajúci sa v marazme“ snívali. Sme bezkonkurenčne poslední. 13% účasť doslova smrdí nelegitimitou. Predbehli dokonca nás krajiny južnej Európy, kde vplyvom vysokej nezamestnanosti by averzia voči EÚ mohla byť oveľa väčšia.
13 pán Boh pri nás, tu neplatí, naproti tešiacim sa 13tim šťastlivcom, ktorí majú o živobytie na európskej úrovni postarané.
Človek nemusí mať pred a za menom päť titulov, aby pochopil, že stav nedôvery vo verejných zástupcov je dlhodobo pod bodom mrazu, no napriek tomu sa už niekoľko rokov pre razantnejšiu zmenu v prospech sily občana nerobí absolútne nič. Veď opäť tá istá otázka. Načo?
Nie je dôvod. Ako to hlásia vládni činitelia cez masmédiá, nezamestnanosť klesá (otázka je, či klesajú výdaje aj sociálnej poisťovni) a celá Európa oživuje, dokonca prichádzajú zahraničné investície a my sa opäť môžeme tešiť na lepšie časy. No človek sa z toho nenaje, neošatí ani nepostaví strechu nad hlavou.
Máloktorí „štandardní“ politik sa hanbí za verejné priznania, že sme sa stali ekonomickou kolóniou, že tu doma takmer nič nevlatníme a napriek európskym cenám tu dostávame len polovičné platy. Je to fakt. A už len málokto z elít s tým bude niečo robiť. Veď kolaborovanie s mecenášmi mu prinesie rýchlejší prospech ako poctivá práca pre občana.
Chyba však nie je v EÚ, lebo myšlienka, na ktorej stojí je nevšedne prospešná pre účastníkov. Chyba je v našich zástupcoch. EÚ komisári nevytvárajú smerovanie Únie na základe premenlivosti vetra, ale na základe (aj) našich europoslancov, ministrov a premierov. A tí tam neriešia takmer nič, čo občana trápi.
Čo tak sa stretnúť s ľuďmi na verejnom mítingu bez ochranky a sujty, páni zástupcovia?
Dávno je známe, že ľudia v médiách vyhľadávajú iba tie správy, ktoré ich zaujímajú a tí, ktorí chcú byť videní si v médiách pekne zaplatia politickú reklamu, preto je smiešne, ak poslanec EP konkrétne pani Anna Záborská vyhlási, že médiá o nej ani jej kolegoch v EP nepíšu. Veď načo, keď bruselských zbytočností typu eurožiarovky nechce nikto nič počuť.
Zamyslenie však nad nápravou nestačí. Ani sobotné dialógy či divadelné diskusie s pripravenými otázkami. Je čas skladať účty a rovnako dostať známku ako ju dostal každý z nás v škole.
Tá známka pre našich zástupcov je FX, nedostatočný, alebo 5. Len kto ich donúti učiť sa, keď pochvalu aj tak dostávajú z našich daní?
PS: Som zvedaví, čí predvolebná aktivita europslancov nebola ich posledným činom na ďalších päť rokov…
Pridaj sa k občianskym aktivistom, lebo len spolu dokážeme zmeniť to, čo sa tu roky tolerovalo!
Podpor nás a zdieľaj to, čo namyslení politici nechcú počuť.
Nájdeš nás na Reforma Slovenskej Demokracie alebo aj na FB
chyba je v myslienke igfarben EU a ...
To, čo u nás ľudia vyjadrili neúčasťou... ...
Čo tak sa stretnúť s ľuďmi na ...
Celá debata | RSS tejto debaty