Počas 23 rokov sme mali na Slovensku 8 vlád vrátane terajšej nastupujúcej. 3 z nich boli pravicové, 2 ľavicové, 2 stredo-národno-robotnícke a jedna krátka VPNkovo-kresťanská. Počas týchto rokov sa pri správe verejných financií nabalili všetci z nich. Neexistuje politik, ktorý by bol úplne čistý. Dokonca aj noví sú pošpinení tieňom spoluúčasti, keď pretrvávajú v stranách, ktoré riadia priatelia goríl a či rovno gorily samotné.
A ľudia stále veria, že stranícka politika terajšej strany je v niečom lepšia ako jej predchodcovia, alebo lepšia než tí istí spred pár rokov. Ak chcete zotrvávať v ilúzií o čistú stranícku politiku, skúste si najprv uvedomiť ako strana funguje.
Na vrchole je šéfstvo, v niektorých prípadoch šéf sám. Oni tvoria obraz strany v očiach verejnosti či PR strany. Na nich sú napojení sponzori, ktorí väčšinou nepriamo podporujú stranu očakávajúc určitú protihodnotu späť či lepšie povedané návrat investovaných peňažných hodnôt. Ďalej sú v strane priatelia strany, ktorí slepo vykonávajú politiku šéfstva, lebo za svoju bezhraničnú nekritickú podporu vedeniu, dostávajú mandáty, funkcie v štátnej správe a moc rozhodovať nad tým, čo by sa im pre ich nekompetentnosť snáď nikdy v súkromnej sfére nepodarilo.
Títo štátni stranou dosadení úradníci (od ministrov, pracovníkov na ministerstvách cez úradníkov na miestnych úradoch až niekedy k priehradkovým úradníkom) okrem slušného platu, iných pracovných výhod a istôt v štátnej správe si dovolia absenciou kontrolných mechanizmov spôsobom priamo či nepriamo vyžiadať všimné, či ovplyvniť vykonanie zákonného nariadenia, aj inak ako sa uplatňuje pre obyčajných občanov (česť výnimkám v každej y týchto oblastí, lebo aj takí sú, ale sú zatlačení do kúta).
A keďže ruka ruku mydlí, určitá tajná spolupráca založená na vzájomných preferenciách a vzájomných službách vykonávaných takými to úradníkmi si navzájom deformuje v realite vykonanie zákonných postupov, noriem a v konečnom dôsledku poskytuje obyčajnému občanovi bez kontaktov horšie verejné služby ako spriazneným. A bežný občan musí zato platiť. Niet sa čo čudovať, že mnohí platiť dane nechcú a snažia sa ich obísť.
Najhoršie je, že každý to vie. Každý sa s tým stretol. Ale keďže prevláda názor, že keď máš možnosť brať, tak ber, inak si hlúpy, alebo neúspešný, tak sa nikto nepostaví a nepovie realitu holú aká je. Všetci nejako prispievame ku korupcii, klientelizmu, nomenklatúre a rodinkárstvu. Veď povedzme si už pravdu a prestaňme byť dvoranmi z rozprávky Cisárove nové šaty. Samozrejme druhý a nemenej dôležitý kameň úrazu je vo verejných inštitúciách, ktoré by mali deformácie riešiť a tu je problém vymožiteľnosť práva. Lebo aj v súdnictve a bezpečnosti sú nanešťastie (síce výberovým konaním avšak našitým) vybraní iba spriaznení s partokratickým systémom.
Tak sa stáva, že keď nerobíš to isté ako druhí tam hore, škodíš len sebe, poprípade svojej rodine. No najviac bezradné pre občana je zistenie, že tí, ktorí majú reálnu moc niečo zmeniť, to nikdy nezmenia, lebo systém je nastavení pre nich. Tí hore na vrchole Slovenskej pyramídy to vždy zaobalia do krásnych fráz typu: „Nebola nato politická vôľa. Musíme to najprv poriadne zvážiť a komplexne posúdiť. Nemali sme nato dostatok času.“ Atď. Alebo sa predloží dobrý návrh zákona na hlasovanie so zlým a hneď sa buď vytvorí nová diera, alebo sa neschváli nič.
Kto si uvedomuje toto divadlo, ktorým politici nespokojným občanom musia z času na čas preukázať fiktívne gesto, aby utlmili vášne a udržali systém fungovať rovnako za nepreniknuteľnou clonou, nech prosím ráči pripojiť svoj názor k občianskej iniciatíve. Kým nebudeme jednotní, nič nezmôžeme, lebo stranícke siete a pyramídová štruktúra sú silnejšie, širšie a početnejšie ako naše malé skupinky odporu.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++... ...
Dosť som starý, aby som rozoznal ...
V úryvku sa spomínajú ministri pre ...
Aby som doplnil to, o čom píšem, ...
Pri privatizácii sa nemalo čo pokaziť.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty