Cestovateľská duša sa nezaprie a keď je tých duší 14, potom nehodno čakať a ostáva len stanoviť cieľ cesty. Cieľom tej našej bol Krakov – prvýkrát spomínaný v spise Ibrahima Ibn Jakuba, kupca z Cordoby z roku 985. Jeho historické počiatky však siahajú ešte hlbšie do minulosti. Mesto s približne 800 tisícmi obyvateľmi je najnavštevovanejšie mesto Poľska.
Naša cesta začínala v Bratislave. Z vlakovej stanice nám vlak odchádzal krátko pred 23oo v piatok. Treba si dať pozor, lebo tento vlak sa odpája v Breclave, aby druhá časť smerovala do Františkových Lázní, preto na informačnej tabuli bude svietiť smer Františkove Lázne a nie Krakov, či Varšava, kde má koniec druhá časť vlakovej súpravy. Cesta trvá približne 7 hodín, keďže meškania sú bežné, može sa to o niečo pretiahnuť.
1. Deň: V Krakove nás po príchode uvítala celkom slušná stanica (Krakow Glowny). Útulná vynovená a predsa historická budova s holubmi, proti ktorým sú na výklenkoch a všade, kde by mohli sadnúť umiestnené hroty, či drôtené ostne. Hneď pri stanici sa nachádza Galeria Krakowska – obchodný dom, ako Aupark, či Polus. Do mesta je to zo stanice na skok (cca 5-10 minút peši).
Naše kroky však smerovali najprv do hostela, kde sme si uložili veci a odtiaľ utekali opať na vlakovú stanicu odkiaľ sme smerovali do Wieliczky – 700 rokov starej soľnej bani, kde sa nachádza najväčšia podzemná kaplnka na svete (celá baňa sa nachádza na liste svetového kultúrneh dedičstva UNESCO a právom). Cesta vlakom do Wieliczky trvá do 30 minút. Premáva každú s hodinovým až hodinu a trištvrte hodinovým odstupom, stojí 2,5 Zlotých celý a 1,5 Zl. študentský, ale pozor na ISIC poskytnú študenstskú zľavu len veľmi zriedka. Napr. Poľské dráhy ju neposkytujú, v bani Wieliczka nám však poslúžila ako doklad o zľave, takže cez to všetko požiadať o zľavu skúsiť treba. Cena vstupného vo Wieliczke bola s anglickým sprievodcom 49 Zl so zľavou a poľského 33 Zl. My sme si zvolili anglického, predsa len tak často sa s poľštinou už nestretávame a angličtina je dominantná už aj pre nás slovanov (nanešťastie). Prehliadka trvá cca 3 hodiny, človek sa pri nej nenudí, len z nej bolia nohy, pretože sa na nej dostanete do hľbky 136 m pod povrch, z ktorého vás vyvezie na povrch banicky výťah alebo zdvíhač žalúdkový. Po prehliadke sme sa šli naobedovať. Lepšie je ísť však na obed niekde ďalej od bane do mesta, pretože v okolí bane sú zbytočne predražené reštaurácie. Poľská kuchyňa sa veľmi od slovenkej nelíši, preto pri skúšaní jedál podľa názvov nemusí skončiť nestráviteľným prekvapením. Vačšinou je to to isté kuracie, bravčové a hovädzie (aspoň tam, kde sme boli my).
Naspäť do Krakova sme dorazili okolo 15oo. Síce sme boli zničení, ale pre priaznivé počasie sme sa rozhodli ísť pozrieť si Wavel a mesto. Keď sme prišli na Wavel zistili sme, že sme poslednú možnosť prehliadky vnútrajška zmeškali o 10 minút, tak pozor v sobotu sa prehliadky Wavelu konajú len do 16oo. Napriek tomu sa nedá Wavelu odoprieť grandióznosť a romantický pocit minulosti. Kiežby aj na Slovensku pamiatky podobného rázu s viac ako tisícročnou históriou boli takto udržiavané. Mesto sme prešli len rýchlo cestou na Wavel a keďže sme boli unavení, šli sme si pospať na hostel. Ten nás milo prekvapil. Izby boli čisté a vynovené, sociálne zariadenia a chodby taktiež. Malo to však maličký nedostatok – tepla. Poliaci sú asi otužilejší ako my, preto sa zdá, že kúrenie v polovičke novembra nehrozí. Ešteže sa dalo zohriať pod perinou. Po dvoch hodinách spánku a posilnení sa jedlom sme sa vydali do nočného mesta.
V časti mesta východne od Wavelu, kde sme bývali (5-10 minút peši do centra) sa podniky delili na drahé a prázdne a priemerne drahé a preplnené. Podarilo sa nám dostať sa do jedného s malým disko parketom, kde sme sa bavili na hudbu z „ošemdzešontych ľat“ a popíjali poľské pivo (od 6 Zl vyššie). To bolo o niečo slabšie ako naše ( najviac na nás svietili značky Tyskie, Brackie a Okocim). Nemusím vravieť, že po takomto namáhavom dni sme spali ako babätká, až do 6oo.
2. Deň: Keďže sme si deň predtým zistili, že do Osvinčimu nám ide vlak o 7oo, tak sme sa rýchlo zbalili, upravili a odubytovali, aby sme stihli náš vlak. Na stanicu sme prišli už 15 minút pred odchodom vlaku, ale nastal problém. „O 7oo žiadny nechodží”, povedala teta za prepážkou. Oči sa mi pregúľali, že čo to má znamenať. Potom však tetuška zistila, že chodí, len s miernym príplatkom, keďže je to EC vlak. No 48 Zl za 70 km namiesto 11 Zl sa nám platiť nechcelo a tak sme vyčkali na ďalší niečo po 9oo. Našťastie do Osvienčima (alias stanica Trzebinia) chodia vlaky každé 2 hodiny a naspať podobne. Akurát, že sa nám deň skrátil a tak sme mali menej času na mesto ako sme chceli. Ale nepredbiehajme. Okolo 11oo sme prišli do Osvienčima a po 10-15 minútovej pešej túre po rovnej ceste zo stanice dorazili na Birkenau I. (Auschwitz) Menší z dvoch, kde sa konali zverstvá II.sv. vojny. Vstupné je dobrovoľné a ak chcete sprievodcu musíte zaplatiť 22 Zl. a počkať na celú nepárnu hodinu. Prehliadka nám trvala niečo cez 3 hodiny, ale prešli sme len 4 baráky z asi 20, v ktorých boli expozície. A znova tu bola strašná zima. Či von, či dnu. Počasie nám nežičilo. Ale čo už, to sa naplánovať nedá.
Naspäť sme šli už autobusom, ktorý odchádzal zo zastávky asi 150 m vzdialenej vstupnej brány do Auschwitzu. Do Krakova na hlavnú vlakovú stanicu, pri ktorej je aj autobusová stanica sme dorazili o 17oo a šli sme sa rýchlo najesť do Galérie Krakowska odkiaľ sme potom pokračovali na obhliadku mesta a nákup suvenírov a kroviek. Jedno, čo sme nestihli pozrieť bola židovská štvrť – Kazimierz. Preto odporúčam 3 dni na Krakov, Wieliczku a Osvienčim. Vlak odchádza do Bratislavy krátko po 23oo a podobne sa spája v Breclave so súpravou z Františkových Lázní a smeruje ďalej do Viedne.
Ostáva konštatovať, že Krakov je krásne mesto plné histórie a života so špecifickou poľskou atmosférou a na víkendový výlet je priam stvorený. Prikladám už len pár liniek, ktoré by Vám mohli pomôcť s plánovaním cesty. Češč.
http://www.auschwitz.org.pl/ – Osvienčim
http://www.krakow.pl/ – Krakov
http://www.kopalnia.pl/home.php?action=&id_language=& – Wieliczka
http://rozklad-pkp.pl/bin/query.exe/pn? – Poľské železničné dráhy
PS: Tento článok vyšiel už pred 5 rokmi na sme.sk, kde však z dôvodu cenzúry, bol zmazaný. Dúfam, že postupne nájdem aj ďalšie články a priložím, aby sa opäť dostali na svetlo sveta a pomohli ľuďom pri plánovaní.
Takýchto článkov nie je nikdy dosť. ...
V Krakowe a vo Wieliczke som bol pred ...
Vďaka za pripomenutie, bola som tam ...
Naspäť sme šli už autobusom... ...
Zial, musim suhlasit. Tiez som si to ...
Celá debata | RSS tejto debaty