Martin D. Fedorko

Nečakaným výsledkom volieb do VÚC bol postup pána Kotlebu do druhého kola volieb na župana v Banskobystrickom kraji. Sám som presvedčený, že extrémizmus nikam nevedie, ale čo je presne extrémizmus? To čo označia médiá? Má vôbec extrémizmus možnosť sa rozvinúť v demokraticky regulovanej spoločnosti, ak dodržiava platné zákony? Je dôležitý obal, alebo obsah?

Každopádne faktom je, že pán Kotleba má dostatok priaznivcov v banskobystrickom kraji nato, aby prekvapil aj v druhom kole. Zišlo sa tu niekoľko faktorov, ktoré tomu nahrávajú.

1. Znechutenosť ľudí z doterajšej politiky pravice aj ľavice (vysoká nezamestnanosť, nízke mzdy a vysoké náklady na život).

2. Kandidáti so škandalóznou minulosťou. Najznámejší lobista DSSiek (pán Kaník) a supermuž s mnohými verejnými funkciami (pán Maňka).

3. Verejnosťou nečakané mačkopsie spojenie úhlavných nepriateľov (pravice a ľavice) proti „samému vojakovi v poli“.

4. Protikampaň protivládnych médií vytvorená akoby na popud nenávideného pána premiéra.

Dať alebo nedať priestor a možnosť „iným“? Isté je, že pán Kotleba je legitímny kandidátovi na župana ako každý iný. Splnil zákonom stanovené podmienky. (Veď aj na štáte sa obohatili niektorí na základe zákonom stanovených podmienok, nie?) V demokracii je to bežný proces. Alebo už toto nie je demokracia?

Môže sa zdať, že v tomto prípade niečo nehraje a preto sa človek môže pýtať.

Prečo sa zrazu protivládne médiá stavajú na stranu vlády? Čoho sa boja? Že sa niekto „iný“ ako štandardný dostane na dôležitú funkciu? Funkciu, ktorá je bez VÚC parlamentu je prakticky len reprezentatívna funkcia (zákon o VÚC 302/2001 Zb.z. § 16 Predseda), a keď si želajú ako reprezentanta Janka, Jožka, Paľka, alebo Kotlebu, nevidím dôvod maľovať čerta na stenu.

Prečo aj pravica zrazu chce podporovať ľavicového pána Maňku? Hrozí pretrhnutie nitiek, tak dôležitých pri tajných dohodách?

Je takéto odstrkovanie „iného“ kandidáta ešte demokratické? Je takéto navádzanie verejnosti, zavádzanie a strašenie občanov ešte v súlade s demokratickými normami?

Isté je, že mnohé sa zmenilo. Nežijeme v dobe, kde jeden človek dokáže niečo zmeniť. Žijeme v dobe, keď iba masy niečo zmenia a vždy v súlade so zákonom. Preto prirodzenou odpoveďou na krízu politickej kultúry môže byť práve tak pán Kotleba ako ktokoľvek „iný“ – nový. Politici by to mali brať vážne nie preto, že pán Kotleba je „iný“, lebo to tu nie je relevantné, ale preto, že občania tak vyjadrujú svoju nespokojnosť so súčasným stavom. Je to iba spôsob reakcie na roky akcii tých istých politikov, ktorí tento štát priviedli tam, kde je.

Možno voliči pána Kotlebu nemajú už chuť čakať na lepšie zajtrajšky a istoty. Možno si už uvedomili, že zo psa slanina nikdy nebude a tak volia, čo chcú. Konečne nie menšie zlo.

Niektorí môžu namietať, že pán Kotleba nič nezmení. Tak nech! Ale zmení to pán Maňka?

Zvolenie pána Kotlebu by pre mňa znamenalo, že občania si konečne zvolia, čo chcú a nie čo sa im odporučí. To, čo sami zastavia, ak sa im to nebude páčiť a nie čo sa im predvyberie (akoby boli hlupáčikovia) a to je na demokracii to čarovné a krásne. To, čomu sa hovorí sloboda, zodpovednosť a pluralita. To, prečo totalitný režim vždy prehrá, za podmienky, že sú v demokraciách nastavene správne samoregulačné mechanizmy. Inak sú to len demokraticky zlegitimizované totality.

Toto zastrašovanie verejnosti, predkladanie neúplných informácií a potláčanie prirodzenej verejnej mienky dnes v spomienke na 17.11.1989 umocňuje pocit, že demokratické štruktúry sú aj po dvadsiatich rokov od pádu komunizmu, slabé, závislé na starých kádroch, pevne prepojené a ovládané úzkou skupinou mocných, čo bol pravý opak toho, čo sme tu chceli mať.
Tak čím sme my?

Pár článkov pre ilustráciu (oficiálnych aj neoficiálnych):

Strach vlády aj opozície z Kotlebu : TU
Dištancovanie sa médií od Kotlebu : TU
Kotleba ako sám vojak v poli : TU
Fico: Smer jasne vyhral, alebo nie?: TU
Pravda o tom, kto vyhral VÚC voľby : TU
Proti Kotlebovi svojrne všetci: TU

Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.

Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo demokraciu.

Charta občana SR – aj na FB

Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.