V USA sa v období 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia uskutočnila vlna reforiem, ktoré mali za cieľ dať možnosť voľby zákazníkom a zefektívniť krachujúce štátom regulované lokálne monopoly. V nasledujúcich riadkoch zistíte, čo nečakané deregulácia (alebo liberalizácia ekonomiky) spôsobila. Je to o to zaujímavejšie, že teraz s 20-30 neskôr niečo podobné sa deje v našej ekonomike.
1. Nezamestnanosť: V roku 1887 ICC (Interstate Commerce Commision – orgán regulujúci cestnú, železničnú a lodnú dopravu) stanovil železniciam tarify, kontroloval spájanie a tlačil na ne tak, aby pokryli železničnou sieťou celú krajinu. V 60-tych rokoch 20. storočia sa však situácia zmenila natoľko, že veľká väčšina železničných spoločností nedokázala konkurovať pre regulované ceny cestnej doprave a viac ako tretina prepravcov sa tak dostala do bankrotu.
V roku 1976 zákon o oživení a regulačnej reforme železníc (Railroad Revitalization and Regulatory Reform Act) vstúpil do platnosti s cieľom postaviť na nohy železničnú dopravu. Prvé výsledky boli dobré a priniesli zákazníkom flexibilnosť a pre prevádzkovateľov tratí to umožnilo zbaviť sa neziskových tratí a zamerať sa na ziskové. Tak v období 80-tych rokov pri zvýšených cenách pohonných hmôt dokázali železnice dobehnúť cestnú dopravu a získať svoje postavenie späť.
Neblahým výsledkom bolo, že znížením počtu tratí a následným straty sily odborov sa znížila zamestnanosť na železniciach o tretinu. Podobne to bolo v leteckom priemysle, kde zákonom o deregulácii letov z 1978 (Airline Deregulation Act) dovolil zrušiť neziskové spoje a zosekal ceny smerom nadol, avšak v časoch, keď rástli ceny pohonných hmôt sa tak muselo ušetriť na platoch zamestnancov a mnohí tak museli byť prepustení.
2. Strata pokrytia: Ďalším neblahým dôsledkom po deregulácii železníc a leteckej dopravy bolo, že vzdialenejšie a vidiecke oblasti stratili spojenie do miest, čoho následkom bolo vyľudňovanie týchto oblastí a sťahovanie sa do veľkých aglomerácií, kde sa spoločnostiam oplatí prevádzkovať trate so ziskom. Tí, ktorí začali používať automobil na svoju dopravu začali spôsobovať zápchy a väčšie znečistenie ovzdušia ako za éry regulovanej dopravy.
Podobne to bolo v komunikačnom priemysle, kde súkromný sektor nemusel investovať do neziskových oblastí a tak sa vidiecke oblasti dostali na okraj spoločnosti – slabé alebo žiadne internetové, mobilné a televízne pokrytie. Výsledkom bolo, že náklady na vidieku rástli a mestách klesali, čím sa prehĺbili sociálne nožnice medzi vidiekom a mestom. V súčasnosti žije v USA 15% obyvateľstva pod hranicou chudoby a to najmä vo vidieckych oblastiach.
3. Koncentrácia trhu do rúk finančne silných: V 30-tych rokoch 20.storočia vláda v USA verila, že rádio je dôležitý nový zdroj, ktorý má patriť verejnosti a tak ustanovila na jeho regulovanie FCC (Federal Communications Commision) federálnu komunikačnú komisiu. Tá kontrolovala koľko lokálnych rádií vlastní tá, ktorá spoločnosť vydávaním a predlžovaním licencií iba v prípade, že stanica dokázala, že nejakým spôsobom slúži verejnosti.
O vyše 60 rokov neskôr v roku 1996 vláda USA vo viere, že deregulácia prispeje k vývoju a zlepšeniu technológií, keďže internet káblová televízia a ďalšie nové technológie zmenili pravidlá hry, prijala Federálny telekomunikačný zákon (Federal Telecommunications Act), ktorý dovoľoval neobmedzene vlastniť hocikoľko staníc na území.
Výsledkom je, že pár veľkých spoločností vlastní väčšinu lokálnych ako aj celonárodných staníc, ktoré poskytujú cez centrálu rovnaké správy a hudbu. Lokálnym hudobníkom sa tak sťažili podmienky dostať sa do rádií a filter nastavení centrálou na správy, tak tiež prispel k menšej rôznorodosti pohľadov na svet okolo a tak namiesto viacerých očakávaných priniesol paradoxne menej možností pre zákazníka.
V energetickom priemysle deregulácia priniesla vstup vonkajších silných hráčov, ktorí poskytovaním svojich služieb s často dumpingovými cenami zničili lokálnych a po čase stanovili ešte vyššie ceny, aby vykompenzovali straty, ale lokálni efektívnejší s nižšími nákladmi na distribúciu boli už minulosťou.
Paralelu môžeme vidieť aj u nás a to nielen v mediálnom a energetickom priemysle, ale aj vo finančnom, potravinárskom a zdravotníckom.
4. Znižovanie pohodlia, nepotrebné balíčky a SPAM: Deregulácia leteckého priemyslu priniesla okrem iného tlak na znižovanie nákladov na úkor pohodlia a konfortu. Kým pred zavedením deregulácie ste si mohli na leteckých linkách pochutnať na plnohodnotnom jedle a nekonečných drinkoch, po deregulácii sa jedlo a drinky zmenšili, prípadne stali zložkou za príplatok. Priestor pre pasažierove nohy predtým konfortný, sa zmenšil na zákonné minimum spôsobujúce pasažierom trpnutie končatím pri dlhších letoch.
V telekomunikačnom priemysle najmä televízií sa zaužívala ponuka balíčkov, často nakonfigurovaných tak, že pár dobrých staníc predalo mnoho nepotrebných v ponúkanom balíčku, aby spoločnosť bola zisková. Výsledok bol aj strata výberu, lebo spoločnosti si prirodzene rozdelili trh tak, aby si nekonkurovali. Desaťročie po deregulačnom zákone (1996) sa účty za káblové služby zvýšili o 60% a 98% Američanov má možnosť prípojky len od jedného operátora. Nehovoriac, že množstvo reklám (nielen v TV), ktoré ponúkajú nepotrebné produkty, neúmerne vzrástol. Až tak, že vznikol nový fenomém – spam.
5. Morálny hazard a strata hraníc súdnosti: 70 rokov po veľkej hospodárskej kríze, ktorá bola spúšťačom regulácie v bankovom sektore sa nálada zmenila a zákonom Gramm-Leach-Blileyho (Gramm-Leach-Bliley Act) z 1999 sa zotrel rozdiel medzi komerčnými, investičnými bankami a poisťovňami. Každý zrazu mohol poskytovať všetky produkty a podnikať riskantné investície. V roku 2000 prijatím Modernizačného zákona pre Futures Komodity (Commodity Futures Modernization Act), ktorý prispel k vytvoreniu nových finančných derivátov a swapov, sa situácia ešte viac zhoršila.
Mnoho bánk investovalo do odvetví, o ktorých málo čo vedeli a začali ponúkať riskantné pôžičky bez overenia si bonity klientov. Sektor sa tak stal neprehľadným (nikto nevedel, kto čo vlastní) a toto všetko podľa mnohých ekonómov viedlo prasknutiu bublín a k finančnej kríze (2008) vyústiac do hospodárskej, ktorú tu máme dodnes.
Sme dostatočne uvedomelí, aby sme sa z chýb druhých poučili?
Spracované na základe zdroja: 10 Unseen Effects of Deregulation
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo demokraciu.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.
Celá debata | RSS tejto debaty