Martin D. Fedorko

V roku 1989 bolo členom KSČ, prípadne jej odnože KSS 11% obyvateľov ČSSR (1.7 mil.).

Pri rovnomernom rozložení to znamená, že na Slovensko pripadalo cca 0.6 mil. členov, čo podľa vtedajšej politiky znamenalo, že každý vyšší funkcionár v štátnej správe a štátnych podnikoch. Bola to oficiálna politika a každý o tom vedel.

O dvadsať rokov neskôr (2009) sa počet členov politických strán na Slovensku pohyboval na úrovni 100 tis. (2.5% obyvateľov). Pričom najviac členov uviedli strany:

HZDS – 35 tis.,

SMER – 15 tis.,

KDH – 15 tis.,

SMK – 12 tis.,

SDKU – 6 tis.,

SNS – 1 tis.,

neznámy počet mal Most-Híd a ďalších 125 strán. (zdroj)

Verejná správa však za dvadsať rokov tiež zmenšila svoj počet na cca 400 tis., no hoci sa oficiálna politika zmenila stranícky nominanti stále ovládajú strategické posty vo verejnej správe.

Iróniou je fakt, že kým v roku 1989 za totality sa tak na politike štátu mohlo reálne angažovať 11% populácie, dnes keďže volený zástupca musí byť členom strany, sa štátna politika za demokratického zriadenia koncentruje v rukách 2.5% populácie. Nie je to divné?

V čom sa zmenila verejná správa a politika štátu za dvadsať rokov? Slúži už občanom, alebo stále stranám? Vie občan viac, čo sa deje vo verejnej správe? Vie občan ovplyvniť, čo sa deje s jeho peniazmi/daňami? Nerozhoduje sa stále o nás bez nás?

Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.

Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme 23 rokov ticho tolerovali!

Ď A K U J E M !

Charta občana SR – aj na FB