Martin D. Fedorko

Pred časom v komentoch padla otázka či skôr výzva nato ako si predstavujem alternatívu pre Slovensko, keď vystúpi z EÚ a keď budú platiť zásady Charty OI SK 2013. Plním teda slovo. Tu je moja predstava.

A. Pri voľbách mať možnosť si vybrať svojho kandidáta z môjho okresu, ktorého poznám lepšie ako tých z telky, čo sa ukážu raz za štyri roky s predvolebným štábom nasľubujú hory doly, rozdajú guľáš a pivo a pokračujú v TOUR DE OBLB. Aby som vedel komu adresovať svoje požiadavky, aby som vedel kto ma zastupuje, háji moje záujmy a koho brať na zodpovednosť. Môjho kandidáta si viem lepšie ustrážiť, odsledovať ako volil, lebo neexistuje tajná voľba a poslanec sa nemusí báť, že sa mu pomstí oponent, dokonca aj odvolať petíciou s istým počtom podpisov, ak by robil úplný opak, čo sľuboval, nie ako teraz pri 80 kolesíkoch, ktorých som nikdy do parlamentu nechcel, ale straníckymi rošádami sa tam dostali.

B. Pri úraze alebo chorobe mať možnosť sa elektronicky zadarmo objednať u najbližšieho lekára, hoci u neho nemám kartu, lebo mám svoju kartu stále v elektronickej podobe pri sebe a následne po prehliadke si môcť vybrať bezplatný účinný liek na moju chorobu/úraz, lebo ročne odvediem povinne do jednej štátnej dosť nato, aby systém fungoval.

C. Pri štúdiu mať možnosť študovať na škole, ktorej diplom akceptujú rovnako v zahraničí ako my akceptujeme ich diplomy a to všetko mať zadarmo, lebo moji rodičia prispievali roky daňami aj na toto. Mať možnosť sa zapojiť do praxe, ktorú ponúkajú zamestnávatelia v spolupráci so školou, aby som vedel, že keď skončím bude pre mňa miesto na trhu a nebudem robiť úplne niečo iné, lebo môj odbor je de fakto zbytočný.

D. Pri ceste do práce alebo na výlet sa nebál, že si rozbijem auto na novom výtlku, lebo čo sa do systému dopravy a infraštruktúry odvedie slúži iba na jej údržbu a rozvoj a nepredražujú sa a nepodpisujú zákazky bez záruky a pokút za nedodržanie podmienok zo strany dodávateľa, lebo ministrovi kamaráti sú z tej správnej firmy.

E. Pri založení podnikania a podnikaní mať možnosť na jednom mieste v mojom okrese vybaviť všetko za jeden deň. mať možnosť komunikovať s úradmi elektronicky, prípadne poštou, ale nemusieť strácať čas cestou z úradu na úrad. Vedieť, presné podmienky pri tom, ktorom druhu podnikania a nespoliehať sa na známosť pri okienku. Mať pokoj od zoficiálnených výpalníkov poradcov, ktorí majú ľudí v štátnej správe a žiadajú paušál za poradenské služby, ktoré majú byť zadarmo. Mať rovnaké podmienky ako zahraničný investor, ako poľský farmár, ako dotovaný čínsky exportér, lebo štát vie ochrániť domáci trh cez vyrovnávacie clá.

F. Pri ceste do zahraničia mať rovnaké podmienky ako môj protipól z krajiny kam cestujem. Príklad ak mi Američania dali povinnosť spoplatnených víz, tak aj naša vláda stanovila zrkadlové podmienky pre američanov. Rovnako s clami a inými byrokratickými bariérami. Pokojne majme s krajinami voľný trh, ale nech sa s našim občanom, podnikateľom, firmou zaobchádza ozaj rovnako ako s domácim, automaticky vo všetkom a nie ako teraz. My uznávame všetko a zahraničie žiada od nás ich certifikáty, ich kritéria. Proste byť rovní vo vzťahu a nie ako podriadení.

G. Ako pracujúci mať možnosť, že na Slovensku dostanem rovnaký plat za rovnakú prácu ako Rakúšan, lebo tu nie je veľká nezamestnanosť a existujú tu silné domáce firmy. Mať možnosť si aj niečo ušetriť a nežiť iba od výplaty k výplate, lebo ceny sú rovnaké ako v Rakúsku, ale pláca nízka. Dosť bolo dotovania zahraničných firiem. Veď každý ekonóm vie, že centrály v západoeurópskych krajinách nie sú ziskové, lebo majú vysoké mzdové náklady a preto sa dotujú koncerny ziskami z úspor na mzdových nákladoch z krajín, kde sú mzdy nižšie (ako Slovensko, Rumunsko, Bulharsko,…). Mať možnosť dostať spravodlivý dôchodok, s ktorým sa mi nezníži životná úroveň alebo ešte horšie nebudem s ním žiť pod hranicou chudoby, ale budem si môcť dovoliť aspoň zaplatiť z neho domov dôchodcov a niečo mi aj ostane.

H. Na súde si byť istý, že do istého času sa moja záležitosť za predvídateľné rozumné náklady výbavi. Že sa sudca neprikloní na stranu vinného len preto, že mu zaplatil nové auto, len preto, že ho pozná. A že keď pôjde o malé prehrešky, že to pôjde automaticky najprv na mimosúdne arbitrážne konanie. Že budem mať možnosť si zistiť z obchodného registra záväzky a aktíva podnikateľa, s ktorým idem podnikať, aby sa nestalo, že chce odo mňa kúpiť tovar za 100 tis. Eur a má imanie len 5 tis. Eur a nedostanem zaplatené, no on sa nabalí, keď pošle následne firmu do likvidácie.

A v konečnom dôsledku mať možnosť sa spoľahnúť na vládu, na štátny a verejný aparát a tým pádom byť hrdý na Slovensko, nato, čo sme tu dokázali a nehanbiť sa zato, že nikto si tu môže robiť, čo chce aj opitý šoférovať a niekto nemôže sa ani sťažovať, lebo bude perzekvovaný mocou.

Je ťažké napísať ako si presne človek predstavuje Slovensko, lebo potom keď to číta si uvedomí, že to znie ako sen. Lebo táto krutá nespravodlivá realita je tu teraz a len tak ľahko sa nezmení, lebo štruktúry sú tak pevne zabarikádované, že človek potom stráca nádej a chuť snívať o lepšom, lebo prebudenie z predstavy je ako facka. No aj to treba vedieť prežiť. Najhoršie je, keď sa človek vzdá svojho sna, svojej nádeje. Nemá dôvod existovať a prežíva v podobnom marazme ako to je teraz.

Či toto je to, čo ste chceli v 89tom? Viac o nás môžete nájsť TU a tiež sa k nám môžete pridať TU.

Ďakujem!