Pred časom ma požiadali o zverejnenie cez svoj blog jednej úvahy. Dal som slovo a rád ho teda aj splním. Nižšie uvedená úvaha je dielom istej Zuzany P. (ktorá by rada rozpútala diskusiu na tému spôsob vyučby slovenského jazyka a litertúry na našich školách). Ostatne prosím prečítajte si to a prispejte svojim názorom. Rovnako ako ja iste aj autorka bude za každý názor k problematike vďačná. S jej úctivím zvolením, sponímaná úvaha.
„Je v súčasnosti spôsob výučby slovenského jazyka a literatúry na školách na dobrej úrovni?
Mám 25 rokov a na vysokej škole som vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra. Rada by som týmto príspevkom vyjadrila svoj názor na problematiku vyučovania slovenského jazyka a literatúry na slovenských školách. Všímam si v poslednom čase úroveň slovenských médií (tlač, televízia). Veľmi ma prekvapuje, aká je nízka úroveň vyjadrovania v slovenskom (materinskom) jazyku. Je teda na mieste zamyslieť sa nad spôsobom jeho výučby. Veď práve prostredníctvom vyučovania slovenského jazyka sa u žiakov prehlbuje vzťah k rodnej reči. V dnešnej dobe nemá väčšina žiakov a študentov vytvorený kladný vzťah k nášmu jazyku. Neradi sa učia gramatické pravidlá, píšu diktáty. Ale z čoho to vyplýva? Myslím si, že pri niektorých učivách by sa mal zvážiť rozsah preberanej gramatiky. Deti by sa mali naučiť tie základné pravidlá gramatiky, ktoré prakticky využijú v živote. Je predsa dôležité správne písať texty bez pravopisných chýb (i/y) a vedieť sa správne vyjadrovať. Vo svojom voľnom čase čítam veľa kníh a zistila som, že pri písaní textov mi čítanie veľmi pomáha. Gramatické pravidlá sa ľahšie naučím prostredníctvom prečítaného textu, ako sa ich učiť mechanicky naspamäť.
S čítaním úzko súvisí aj vyučovanie literárnej výchovy na školách. Každú hodinu sa žiaci učia množstvo spisovateľov, ich životopisy, všetky diela, ktoré napísali a obdobie, v ktorom tvorili. Je samozrejme dôležité poznať tvorbu najznámejších spisovateľov, či už svetových alebo slovenských. Je dôležité viac sa venovať práci s textom, jeho interpretácií a to prostredníctvom ukážok z ich diel. Žiaci sa popritom naučia vysloviť svoj vlastný názor a argumentovať. Vieme, že v súčasnosti deti veľmi málo čítajú, problém je vážny, ale ako ich priviesť k čítaniu? Čo robiť, ak žiaci odmietajú čítať a všetky obsahy diel si stiahnu z internetu? Nápadov je viacero. Jedným z nich je na hodine, keď sa stručne oboznámia s obdobím, autorom a dielom, pustiť ukážku z diela z rádia, ktorú nahovoril známy herec. Od svojich starších príbuzných zase viem, že slovenská a svetová klasická tvorba bola spracovávaná napríklad formou televíznych inscenácií. Mnohí dodnes na to spomínajú. Čo tak využiť archív Slovenskej televízie, ktorý ponúka množstvo kvalitných inscenácií. Ministerstvo školstva, Štátny pedagogický ústav alebo samotné školy by mohli začať spolupracovať s televíziou. Nahrať ich na CD a DVD a ponúknuť školám. Takto si žiaci viac zapamätajú dej a dielo ich bude viac baviť.
Vieme, že úroveň používania slovenčiny je všeobecne nízka. Keďže mám rada Slovensko, slovenský jazyk a kultúru, touto úvahou by som rada prispela k všeobecnej diskusii o tejto problematike.“
Zuzana P.
Celá debata | RSS tejto debaty