Martin D. Fedorko

Od roku 2004 ubehlo osem rokov, vymenili sa dve vlády z oboch ideologických krídel a naše postavenie v EÚ je stále slabé. Akoby sa história opakovala a rozhodovalo sa o nás bez nás. Na pôde EÚ sa hovorí o priamej demokracii, ale to všetko ostáva pri slovách. Pre istotu, aby sa občania nevyjadrili v referende inak, ako si EÚ želá, radšej o nás rozhodujú narýchlo politici trochu až príliš servilní a nekonfliktní voči požiadavkám Bruselu.

Pri čítaní správ z posledných dní, že Rómom sa budú stavať nové byty z peňazí Únie, ma napadlo, prečo EÚ nepodporuje aj iné skupiny, napríklad všeobecne chudobných. Prečo práve Rómov, veď to je pozitívna diskriminácia na základe etnickej príslušnosti ako vyšitá, či sa mýlim? Čelní predstavitelia veľkých krajín už neraz dali najavo, že Rómov nechcú ako napr. vyhostnie rumunských Rómov z Francúzska, prečo im tam EÚ neposkytla nové bývanie? Nové byty, či nevztvorila vhodné podmienky.

Centrála EÚ už viackrát ukázala, že väčšie či staršie štáty si môžu viac dovoliť, ako menšie a novšie. Či pri prekračovaní maastrichtských kritérií, vytváraní umelých Pri Rómskej otázke je to ako pohadovanie si horúceho zemiaka a nielen na Slovensku, ale v celej EÚ. Na jednej strane sa im nesmú uprieť práva na slušný život, začo Únia zakrýva svoje dotácie pre nich vlastne za nič a na druhej ich sama nechce inde len tam, kde sú a pritom že máme slobodu pohybu, či nie?

Preto sa mi nedá opýtať, kam kráča EÚ? Neodklonila sa od svojho poslania? S akým zámerom vlastne EÚ15 vpustila nové štáty EÚ12 k sebe? Zdá sa akoby sa hlavná idea EÚ Akoby sa ozaj hlavná idea stireanie hraníc medzi štátmi EÚ strácala a používala iba pre propagáciu, hoci realita je jej dosť vzdialená. V takomto prípade je na mieste otázka, načo pretrvávať v lodi smerujúcej iným smerom ako chceme.