Martin D. Fedorko

Odpoveď je jednoduchšia ako by sa zdala. Všetci vieme, že štátny rozpočet má nastavené príjmy na úrovni 13,6 mld. Eur a výdaje na úrovni 17,3 mld. Eur, teda so schodkom 3,7 mld. Eur.

Ako každá domácnosť rovnako aj štát má isté nevyhnutné výdavky, pod ktoré nemôže ísť, ak chce ostať samostatnou. Výnimka je, keď už ozaj výdavky sú také vysoké a príjmy také nízke, že sa rodina presťahuje niekde inde k svojej finančne silnejšej rodine napr. k mame. My však zjavne takúto rodinu nemáme. EÚ na nás kašle, ešte nám samotným zadlženým a chudobným dá do opatery nejakého Gréka, Španiela, Taliana, či Portugalčana.

Neviem, či ste niekedy čítali štátny rozpočet, ale ak áno, tak ste si asi všimli položku všeobecná pokladničná správa. Resp. museli ste si ju všimnúť je totiž najväčšia. V roku 2012 dosiahla hodnotu 4,2 mld. Eur. Čo sa za touto položkou skrýva? Jednoducho náš dlh (dlh štátu). Alebo lepšie povedané jeho splácanie. Kto nám však zo zodpovedných povie, či splácame ešte stále úroky z neho, alebo už istinu? Predpokladám, že sa jednoducho vyhovoria nato, že predsa sú tam rôzne dlhy brané v rôznych časoch a množstvách, takže je ťažko takto povedať.

Možno niektorí z vás poznajú situáciu, keď nedokážu platiť splátky hypotéky a banka im rozloží dlh na dlhšie obdobie s nižšou splátkou. Navrhujem, to isté spraviť aj s našim dlhom a usporené peniaze dať do príslušných kapitol, alebo ešte lepšie vyrovnať štátny rozpočet, aby sme sa už viac nezadlžovali a každý rok sa odbremenili o časť z dlhu a tak usporili v budúcnosti nemalé peniaze pre iné dôležitejšie kapitoly.

Veď rovnako ako rodina splácajúca hypotéku tvoriacu 20 a viac % z ich príjmov, keď sa hypotéky zbaví, môže pekne každý mesiac vydať viac na inú spotrebu. Avšak aby sa tak stalo musíme sa prestať zadlžovať. Lebo vždy záleží na výnosnosti investície, či sa nám oplatí na ňu brať úver, ktorý sa časom preplatí o úroky aj o 100%. A ako každý rozumný človek aj ja som zástanca myšlienky, že úver berme iba na investíciu, ktorá nám v budúcnosti prinesie vyšší prospech ako sú úroky a istina zaplatená za úver.

Aké takto výhodné investície uskutočnili vlády doteraz? Nebrali úvery iba na nevýhodné, či dokonca na bežnú spotrebu, teda na svoje bruchá. Je čas s týmto humbukom skončiť, prestať naše deti zadlžovať a tak im ničiť budúcnosť. Je čas sa uskromniť a robiť zodpovedné rozhodnutia nie len deklaratívne na papieri.

Bez výdajov na správu dlhu (4,1 mld. Eur) by sme nemuseli mať schodok 3,6 mld. Eur (už teraz sa zdá, že splácame dlh ďalším dlhom, čo je najhorší variant splácania) a tiež by sme mali 500 mil. Eur na zvýšenie platov v celom štátnom sektore minimálne o 30%. Zaujímavé, čo?

Poď a pridaj sa k nám svojou myšlienkou na www.obcianskainiciativa.sk