Včera som sa s týmto mottom stretol na fb. Do ktorej skupiny sa zaraďujete vy? Je zaujímavé, že možno aj keď veľa z vás sa zaradí do prvej, stav v slovenskej spoločnosti je skôr na strane druhej. Kde je teda ten rozdiel? V čom spočíva?
Nie je to nedostatok spolupráce, na ktorú sme zabudli, keď nám už dvadsať rokov rezonuje v hlave, že iba konkurencia je dobrá a tú sme si zrovnali s individualizmom? Veď konkurencia nie je predsa len na individuálnej úrovni, či?
Ráno som započul správu, že ceny potravín sa u nás zvýšili (napr. brančového mäsa o 29%, kuracieho o 6% atď.) a že ešte budú rásť, lebo sme súčasťou globálneho trhu a celosvetovo sa ceny pre neúrodu kukurice a obilnín (hlavné krmivo pre živočíšnu výrobu a rovnako aj pre nás) na Ukrajine, Rusku a USA budú zvyšovať, plus že ceny ropy ako stále pôjdu hore a keďže vyspelé poľnohospodárstvo ptrebuje pre svoju mechanizáciu ropu, tak aj to sa odrazí. Pritom, ak by sme mali sebestačné poľnohospodárstvo, určite by nás to tak nezasiahlo. Teraz za svoju krátkozrakosť budeme musieť platiť. Vo Švajčiarsku sa vraví (možno sa už aj k vám dostal ten vtip), ak niečo potrebuješ zohnať, hľadaj to v meste, ak nenájdeš v kraji, ak ani tam to nie je, tak v domovskej krajine a ak ani tam to nenájdeš, tak si premysli, či to vôbec potrebuješ?
Z médií sa na nás valia denne samé „pozitívne správy“, propaganda za socializmu sa niekedy zdá príliš jednoduchá oproti tejto sofistikovanej v súčasnosti. Zaujímavé je, že hoc ceny rastú, mzdy stagnujú. Odkedy som sa vrátil z UK, nestačím sa čudovať, ako tu ľudia žijú. Bol som preč iba necelý rok a pol, ale ceny sa stihli vyrovnať a v mnohých prípadoch dokonca predbehnúť tie Anglické. Pritom kvalita sa poriadne znížila a cena práce ostala na mrtvom bode. Hocako premýšľam vždy mi vychádza, že na kríze sa stále zarába. Nezarábajú na nej masy pracujúcich, ale hrstka vlastniaca kapitál. Kolobeh je predsa jednoduchý.
Ak sa zvýšia ceny, tak sa musí zvýšiť aj mzda pracujúceho, resp. investície. Predstavujem si, že keď nejaký šejk ťaží ropu, tak ok, časom sa ťažšie dostane k rope, musí kopať hlbšie a nato potrebuje lepšie ťažné zariadenie. To mu však dodá firma z inej západnej krajiny a tam poputujú jeho peniažky, on si však tieto náklady prevedie do zvýšenej ceny ropy a opať poputujú späť. Ekonomika je uyavretý kolobeh, kde toľko peňazí, čo sa do nej napumpuje v nej aj logicky ostane. Ale aká je realita? Centrálne banky napumpujú 100 mld. USD a do reálnej ekonomiky (k pracujúcim) sa dostane iba desatina. Kde zmizlo ostatných 90 mld. USD?
No do nereálnej ekonomiky, bankárom, veriteľom, na finančné trhy a podobné hry mocných kapitalistov. A ak niekto z nich prehrá všetok svoj fiktívny majetok, ľahká pomoc, zaplatia to daňový poplatníci (veď povieme, že bez bánk sa ekonomika nepohne!). Takže ozaj sa učíme od najlepších? Ozaj vidíme, čo sa deje? Vieme sa postaviť za svoje práva aspoň taka ako sa nenažraní kapitalisti z nereálnej ekonomiky (skôr ekonomický kolonialisti či otrokári) vedia postaviť za svoje fiktívne práva, na ktoré nemajú morálny nárok?
Učme sa od nich, byť sabavedomí a nebojácni. Je nás predsa viac. My to bez nich zvládneme, ale oni bez nás nie. Pravda a spravodlivosť je na našej strane. Preto sa uč bojovať za svoje práva, alebo zomri ako ovca.
Viac na www.obcianskainiciativa.sk
Celá debata | RSS tejto debaty