Martin D. Fedorko

Každé vylepšenie, každý skôčik v pred najprv existoval ako myšlienka. Niekedy tá myšlienka bola tak neuveriteľná, že sa jej vtedajší ľudia žijúci vo vtedajšom status quo s ohraničeným myslením smiali. Ale časom sa jej prínos ukázal ako prospešný a všetci si tú myšlienku osvojili. Tak sa realizovali pokrokové myšlienky v oblasti technického pokroku, ale aj sociálneho, či mentálneho. Kto by v 18.-19.storočí povedal, že bude existovať všeobecné volebné právo v 20.-21.storočí?

Aj katolícka cirkev sa počas stáročí musela vysporiadať s rastúcim kritickým myslením veriacich a transformovať sa na inú inštitúciu ako bola na začiatku. Dnes možno viac ako inokedy sa veriaci aj neveriaci pozerajú na cirkev s nádejov na vysvetlenie, čo sa stalo a prečo, keď sa robia rošády s ich pastiermi. Už nestačí cirkvi vyhlásiť, že toto je vôľa božia. Takéto klišé už dávno nefunguje a kým si to neuvedomia ani naši vedúci štátu, tak budú získavať v očiach občanov nedôveru, rovnako ako predstavitelia skostnatelej cirkvi.

Sú dnes kompetentní schopní rozpoznať túto potrebu? Sme schopní na nich vyvinúť tlak, aby sme dostali aspoň rozumné vysvetlenie? Sme schopný rozpoznať nové pokrokové myšlienky v spleti bludu, dogiem, paradigiem a stereotypu, na ktorý sme si už zvykli a sme na ňom závislí? Možno aj naša rozprávka o spravodlivosti (nielen v cirkvi samotnej, ktorá sa pasuje do role jedinej neomylnej a spravodlivej) a občianskom štáte, ktorá sa nám dnes zdá taka naivná a neuskutočniteľná o niekoľko rokov bude realitou a nám sa budú smiať naše deti rovnako, ako sa smejeme dnes my z ľudí 18.-19.storočia, ktorí si mysleli, že právo voliť majú iba majetní, šľachta a vzdelaní.

Občianska Iniciatíva SK