Človek = občan sa dnes zmieta medzi pocitmi hnevu, znechutenia, apatie a bezmocnosti ovplyvniť to, čo sa okolo neho deje. Keď vidí a počuje ako pár vyvolených v našom štáte zarába to, čo 90% národa za niekoľko rokov, ako získavajú majetky legálnym spôsobom cez diery v spravodlivosti, ktoré si vytvorili, aby aj to najväčšie zlodejstvo bolo posvätené a zlegalizované, keď stále počuje sľuby bez skutkov a divadlo, ktoré sa mu síce nepáči, ale platiť zaň musí a nie málo. Keď sa tu vraj máme pomaly lepšie, ale väčšina ľudí citi a žije v pravom opaku a najhoršie na tom je ten pocit bezmocnosti. Nemožnosti to ovplyvniť. Beznádeje, že sa niekde nájde čistý anjel či spasiteľ národa.
Obava a pocit zbytočného úsilia, lebo aj keď sa postaví na odpor bude mafiánskou mašinériou riadiacov v pozadí štát rozdrvený na prach. Jeden človek nič nedosiahne, ale masa dokáže aj to, čo sa tu nikdy nestalo.
Ale skúste si predstaviť, že jedného dňa budete počuť, že na hrade a pred parlamentom stanujú stovky až tisíce nezamestnaných za ozajstnú demokraciu. Demokraciu ľudu, kde politici sú za svoje činy zodpovední, kde spravodlivosť nie je na strane peňazí, kde práce je dostatok pre všetkých, lebo peniaze plynú do reálnej ekonomiky, kde bezpečnostné zložky nespolupracujú s mafiánmi, ale chránia občanov, kde zdravotníctvo nie je tunelované, kde školstvo nie je podfinancované a skorumpované, kde infraštruktúra nie je chorou nohou štátu. Nepridali by ste sa, keby sa takto mierumilovne protestovalo, za štát, kde občan vie o tom, kam smerujú jeho dane a pociťuje, že sú efektívne využité, kde občan bude môcť prejaviť svoju vôľu aj počas volebného obdobia cez inštitúcie petície a referenda, kde právo na informácie nebude na vyžiadanie, ale automaticky povinné vo všetkých štátnych správach aj samosprávach. Za štát, ktorý má vlastnú cestu, diplomaciu a nepreberá automaticky to, čo mu diktuje zahraničie.
To všetko sa dá dosiahnúť, len sa musíme zjednotiť, povedať si otvorene pravdu do očí a zhodnúť sa na konkrétnych bodoch. Dokážeme to? Nájde sa aspoň pár spravodlivých, čistých, nezištných a peniazmi neskorumpovaných?
Ide leto, káuz, ktoré vyplávalo na povrch je opäť dosť. Dôvodov na kemp o to viac než dosť a prvý národný štrajk by mohol presvedčiť, že v jednote je sila a moc zmeniť smer, ktorým trpíme dve desaťročia.
Žiadny extrém. Žiadny boj, či linčovanie, deštrukcie bolo dosť. Len protest proti viditeľnej morálnej, sociálnej, ekonomickej a právnej nespravodlivosti. Žijeme v dobe, kedy myšlienky menia svet a nie sila, či moc. Tie iba zastrašujú. Ale iba ak sa dáme a akceptujeme tento strach šérený mocou. Táto moc je ilúzia a tento systém nesprávny. Gándhi raz ukázal cestu ako. Snáď je už čas sa zmeniť z poslušných oviec na ľudí, ktorí sa vedia postaiť za svoje práva.
Iniciatíva, na ktorú stále dávam odkaz pod článkom preto nikdy nesmie byť oficiálnou organizáciou a nesmie byť financovaná, aby tak nebola ani korompovateľná. Všetko sa môže diať aj bez peňazí, nezištne a dobrovoľne.
Môj názor vyjadrený v jednej vete ...
Celá debata | RSS tejto debaty