Človek sa často pýta sám seba, ako mohol zákonodarca navrhnúť zákon s toľkými dierami. Napadne ho, že možno zákonodarca nemal dostatok času, prípadne ho nenapadlo, že zákon môže mať dopad v takejto sfére, no to sa stáva v menšine prípadov, hoc vo väčšine sa zákonodarca na tieto prípady vždy vyhovára či skrýva. Avšak podobne ako obvinený, na ktorého nemáme priame dôkazy, neprizná chybu či zločin, aj keby ho ozaj spáchal, tak koná aj zákonodarca. Čas vždy odhalí ozajstný dôvod, no vtedy je už neskoro. Aby sa klamlivé dôvody a zlé zákony eliminovali pokúsil som sa načrtnúť pár bodov, ktorých by sa mal zákonodarca vždy riadiť.
1. Byť v obore profesionál (neznamená len, že za prácu dostáva peniaze, lebo to môže dostať aj za zlú odvedenú prácu, keď pripraví zákon v prospech nejakého sponzora a nie pre občanov, a tiež že práci aj ozaj rozumie a je v nej expert).
2. Nemal by v zákone nikoho diskriminovať (napr. radšej trestať pre čin či vlastnosť a nie pre národnosť, rasu, sociálny status či náboženstvo).
3. Pred zákonom by si mali byť všetci rovní a nik (ani poslanci, ani iní vládni či nevládni oligarchovia by nemali mať právo väčšie ako ostatní).
4. Každý prípad nedodržania by mal obsahovať postih, či popis, ako konať ( napr. aby sa nestalo, že keď vám na petíciu nik do 30 dní neodpovie, tak nič sa mu nestane, lebo zákon nič neustanovuje).
5. Zákon by mal byť jasný, presný, pochopiteľný a ľahko nájditeľný či dostupný v plnej dĺžke (bez N-bodov, ktoré boli zrušené a teraz sú nepodstatné) najmä pre bežného občana (lebo pre neho zákony sú, a nie len pre právnikov).
6. No a hlavne zákon zákonov, podľa čoho by sme sa mali riadiť všetci ako aj zákonodarcovia, tak aj vykonávatelia, dodržiavatelia a kontrolóri zákonov: „ Čiň druhému to, čo chceš, aby druhý tebe činil!“
Tento zákon je najdemokratickejším zákonom všetkých čias a držiac sa ho by sme sa neoberali o práva navzájom, lebo prirodzene popisuje, že kde právo jedného končí, druhého začína.
Celá debata | RSS tejto debaty