Martin D. Fedorko

Stáročia sa ľudia zamýšľali nad otázkou hodnoty štátu. Dnes keď už máme takmer na všetko prepočty môžeme zhodnotiť takmer hocičo v závislosti od uhla pohľadu. Dá sa však zhodnotiť efektivita štátu/republiky?  Z ekonomického hľadiska určite áno. Keď budeme na štát pozerať ako na ekonomickú jednotu (podnikateľskú jednotku), tak na základe vstupov a výstupov, ich vzájomnému porovnaniu sa to dá určiť celkom jednoducho, samozrejme za predpokladu, že existujú k tomu relevantné údaje.

V našom prípade je síce niekedy ťažšie získať informácie o nakladaní s našimi peniazmi, ale dá sa to. Ak napríklad za vstupy do štátu (v našom prípade štátnej pokladnice) budeme považovať transfery (dane, poplatky a iné peňažné prostriedky) plynúce od nás občanov, tak môžeme povedať, že 42% (podľa odhadov Nadácie F.A.Hayeka – deň daňovej slobody v roku 2012 pripadá na 7. júna) z našich príjmov odovzdáme štátu. Za tieto peniaze však očakávate primerané služby späť od štátu.

Ale pozor! Toto číslo však platí iba v priemere, lebo ako si ukážeme na pár príkladoch nižšie zistíme, že človek s minimálnou mzdou platí percentuálne rovnakú daň spolu s odvodmi na štát, ako človek s nadpriemerným platom. Bod zlomu je kdesi okolo platu 3000 Eur na mesiac a to preto, lebo okrem minimálnych odvodov, máme aj maximálne odvody, čím sa po tomto bode zlomu zmení progresívny príspevok občana na štát na degresívny, čo znamená, čím viac zarábate tým viac dostanete do vrecka.

Pár ďalších príkladov:

Váš hrubý príjem             Čistá mzda          Celková superhrubá mzda           % odvody a dane štátu/

Pre minimálnu mzdu

327 Eur                                 284 Eur                 443 Eur                                                 36 %

Pre priemernú mzdu v národnom hospodárstve

769 Eur                                 597 Eur                 1039 Eur                                               42,5 %

Pre priemernú mzdu v štátnej správe

827 Eur                                 638 Eur                 1118 Eur                                               43 %

Tu sa dostávame na druhú stranu, stranu výstupu zo štátu. Je však ťažké zhodnotiť percentom, ako kvalitné služby poskytuje štát vám, alebo koľko presne peňazí vydá štát vám ako protihodnotu. Otázka ostáva z časti na vás, teda ako vy vnímate služby štátu, je protihodnota štátu plynúca z jeho existencie vám za také náklady adekvátna? Ste s fungovaním verejných inštitúcií spokojní?

Napadlo ma porovnať podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu na transfery a služby k režijným nákladom štátu (teda k nákladom na jeho správu = mzdové náklady, náklady na energie a náklady na administratívne potreby). Podotýkam v tomto článku sa neberie do úvahy samospráva, ktorá patrí do verejnej správy a ktorú tiež platíme z našich daní a poplatkov (cez daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a daň z motorových vozidiel).

Keďže na základe štátneho rozpočtu (zákon o štátnom rozpočte 2012) je nemožné zistiť režijné náklady štátu (konkrétne náklady na energie a náklady na administratívne potreby), budeme teda brať v úvahu len mzdové náklady. Mzdové náklady na štátny aparát sú vo výške 1,49 mld. Eur (10,9 % z príjmov do štátneho rozpočtu), čo znamená, že minimálne o cca 11 % z toho, čo do štátu dáte zhltne jeho byrokratický aparát. Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že sa to dá robiť aj efektívnejšie. Nemyslíte? Nehovoriac už o tom, že keď potrebujete niečo vybaviť, tak chodíte od jedného štátneho úradu k druhému na vlastné náklady a márnite čas len preto, že tieto štátne úrady navzájom z nejakého dôvodu nekomunikujú či nie sú prepojené. A Keď čakáte podporu od štátu, alebo dôchodok, tak sa vám len do očí slzy tisnú ako je štát na dne a vytunelovaný.

Kto chce takýto štát?