Martin D. Fedorko

V súčasnej dobe pociťujeme následky krízy takmer v každej oblasti. Najmä v zvyšujúcom sa počte nezamestnaných. No nie je to spôsobené tým, žeby tu práca nebola, ale tým, že tu nemáme dostatok kapitálu na zaplatenie pracujúcich. Firmy rovnako ako banky a tiež ako bežní občania sú počas krízy averzní k potenciálnemu riziku a preto viac náchylní k úsporám ako k spotrebe.

Tým sa peniaze nedostávajú do obehu a držia celú ekonomiku v smere špirály znižujúcich sa ekonomických aktivít – recesie. K tomu prispieva fakt, že Slovensko ako otvorená ekonomika a člen Eurozóny stratil mechanizmy ako zabrániť unikaniu kapitálu z hospodárstva cez dcérske spoločnosti zahraničných matiek, ktoré tým pokrývajú vlastné straty a riešia tak ich základné existenčné problémy v ich materských krajinách.

Tu však existuje riešenie. Nie je nové a nie je ani moje. Uskutočnilo sa a ešte stále ho používajú napr. v Škótsku, na severe Talianska a v niektorých mestách Anglicka. Spomínané riešenie je lokálna mena. Navonok v rovnakej hodnote ako konvertibilná mena v našom prípade Euro, no platiaca len pre určitú oblasť. Čo rieši takáto mena alebo lepšie povedané lokálna cenina?

Najprv treba uviesť, že k jej vydaniu nepotrebujete Centrálnu banku. Stačí, ak sa do únie, či združenia zjednotia ekonomické subjekty v určitej oblasti a dohodnú sa, že budú túto lokálnu menu/ceniny akceptovať za určitých podmienok. Napr. za kurzu 1:1 k Euru a za bezúročné pôžičky pre účastníkov od inštitúcie, ktorá ceniny vydáva a takýto projekt zastrešuje.

Aké pozitívne dopady to má na lokálnu ekonomiku?

1. Podniky, ktoré sa nemôžu dostať k bankovým úverom z akéhokoľvek dôvodu, alebo dostanú bankový úver za vysoký úrok, dostanú touto lokálnou menou lacný kapitál na svoje aktivity, ktorý však budú môcť minúť len v lokálnej ekonomike, resp. v subjektoch, ktoré túto menu akceptujú. (Táto mena by nijako nediskriminovali zahraničných podnikateľov, lebo by ich dostali za rovnakých podmienok ako domáci.)

2. Keďže cenina nie je konvertibilná / akceptovaná zahraničím, neodlejú sa tak financie z lokálnej ekonomiky von, ale budú sa v nej akumulovať.

3. Keďže bezúročný systém je lákavým pre investorov zo zahraničia a fungovanie Eura a lokálnej meny si nijako neprekáža, predpokladá sa, že v ekonomike s tým zvýši či naakumuluje potrebný kapitál na investície ako aj spotrebu, lebo jedna rovnako silná mena je z krajiny neexportovateľná a tá ostáva cirkulovať vo vnútri ekonomiky, čo posilní likviditu účastníkov ekonomiky a zvýši oproti okoliu ako príjmy, tak aj stimuluje pracovný trh.

4. Znížila by sa tak závislosť na Eure, ktoré v súčasnosti obyvateľom vytvára viac problémov ako pomáha.

Skúste si preto predstaviť, že takýto bezúročný systém lákajúci zahraničné investície, ktoré by mohli mať podmienku, že 50 % investície by muselo byť denominovaných v lokálnej mene, by tak prinieslo viac kapitálu za zaplatenie práce, ktoré je tu na Slovensku neúrekom a akumulovala by sa tak hodnota, ktorá sa inde len leje do čiernych dier na zaplatenie úrokov. A možno za 20 rokov zistíme, že sa nám vrátili kapitál, ktoré nám od 89 z ekonomiky každoročne utekali niekam preč.

PS: Každá pripomienka je cenená.