Martin D. Fedorko

Táto otázka mi víri hlavou už niekoľko rokov. Najmä preto, že Slovák veľa znesie. Či už v porovnaní s našimi susedmi, alebo s hocakým iným národom inde na svete. Stačí sa pozrieť do Rumunska aké nepokoje sú tam teraz, keď im zvýšili dane, aké nepokoje vnikajú vo Francúzsku, keď sa im siahne na sociálne istoty, ako sa vedia Česi zomknúť a štrajkovať a to rovnako doma ako aj v cudzine.

Či potrebujeme, aby nám už z pred nosa zobrali náš majetok, aby sme sa na nejaký odpor zmohli?

Možno je to preto, že bol Slovenský národ stále pod útlakom a nezvykol si na samostatnosť, na vlastnú slobodu a na vlastný štát. Možno preto, že sme takí nábožní a stále odpúšťame a dávame šancu svojim utlačovateľom zmeniť sa a berieme to ako boží kríž. Možné je aj to, že sme málo uvedomelí, možno malý národ trpiaci menejcennosťou a potrebou sa stále na niekoho upínať.

Ale či nemáme nato byť samostatní? Nemáme dostatok intelektu, aby sme si vedeli o seba postarať? Či nejestvuje naša vlastná cesta?

Bojíme sa, aby nebolo horšie. A úpenlivo čakáme na spasiteľa, ktorý nás oslobodí od všetkým menších ziel. On však nepríde. On už je v nás. Každom jednom. Hovorí sa tomu svedomie a presvedčenie. Netreba sa ho báť. Treba sa len naučiť zaň bojovať. Čo sme ochotní zaň spraviť?

Hovorí sa, že sloboda je najväčší poklad. Čo si o tom myslíte vy? Ja tomu verím. Je mi vlastne jedno, kto a koľko nakradol. Len nech nám neberie slobodu. Nech nežije v imunitnej nadslobode a nech sa nám nesmeje do tváre, lebo má naše peniaze a možnosť rozhodovať o našej budúcnosti. Chcem veriť, že naša budúcnosť je v našich rukách. Že zákony tu platia rovnako pre mňa ako aj pre premiera, poslanca, povaľača, robotníka, moslima, kresťana, Slováka či Cigáňa. Čo by som všetko by som zato dal?! Čo všetko by som dal, aby sa konečne to 22ročné divadlo na demokraciu skončilo?!

A čo všetko by ste boli ochotní zato spraviť vy?