Keď sledujete počínanie vládnej strany, ich opatrenia, ktoré zavádzajú v podstate späť dobré veci z minulosti, ktoré ponovembroví „demokrati“ odvrhli len preto, že boli za nenávidenej totality. Mohlo by sa zdať, že SMERácky imidžmejker je z východu. Ale nie je.
Pretože to všetko, s čím múdri páni SMERu prichádzajú, funguje a fungovalo roky na kapitalistickom západe. Nehovoriac, že hoci niektoré vyjadrenia pána premiera na adresu Ruska v novej plynovej kríze sú na strane verejnej mienky, reálne kroky vlády sú naopak v zhode s EÚ a USA.
Schizofrénia medzi slovom a skutkom je však skvelým PR obratom, s jediným cieľom, jedných opiť rožkom a druhých mať za výhodných priateľov. To však dokážu zmanažovať len a len skúsení imidžmejkri, ktorí majú s politickými a populistickými praktikami nie iba dvadsaťročné skúsenosti.
Možno vzťah medzi vládnym obdobím demokratov/republikánov v USA je len čisto náhodný na stav vládnutia ľavice/pravice na Slovensku.
Tí v pozadí sú v podstate dôležitejší ako samotný premier. Dokonca ako samotná strana. Sú vládcovia, ktorí vedia riadiť nálady obyvateľstva a uskutočňovať svoje ciele obratným nastavením dialógov verejných bábok v ich moci, ktorým stačí sláva, verejný obdiv a slušný život na výslní. Bez ohľadu, kde a ako skončia ich krajania. Hlavne, že oni sa majú dobre európsky a svetovo. Nakoniec nie je toto tá najsilnejšia mantra ponovembrových rokov bývalých „disidentov“ či komunistickej mladej elity?
Táto mantra, ktorá sa síce neosvedčila, lebo priniesla národu viac sociálnych problémov a nespravodlivosti, ako slobody a pokroku, ale ktorá je stále dostatočne silná, aby sa udržala prostredníctvom divadla zvaného „demokratické voľby s jedným obvodom“ a politikou zatvorených dverí. Inak nebolo by to nič nové, keby sme nakoniec zistili, že naše smerovanie riadi ďalšia šedá eminencia zo zahraničia. V minulosti ich bolo predsa dosť.