…robí, len to, čo jej dovolíme.
Paradoxom našej slovenskej doby je, že sa sťažujeme práve na tých, ktorých sme si zvolili, alebo ktorým sme dali tú možnosť, dostať sa k moci, lebo sme nehlasovali proti nim.
Človek nemusí mať vysokoškolský diplom, aby tento jednoduchý sled udalostí pochopil. Nejdeš voliť, rozhodnú za teba. Ideš voliť, tak kritizuj tých, ktorých si zvolil. S účasťou na verejných veciach právo sťažovať sa vzniká, s neúčasťou zaniká.
Ale akoby sme hrali sami so sebou akúsi alibistickú hru na „ja som to nebol, to on“. Myslím si, že v tomto ohľade žijeme v krajine zázrakov, lebo mnohí už roky vravíme, že „ja som ho nevolil(!)“, ale kto mu potom tie hlasy dal?
Darmo, demokracia je o sile hlasu ľudí. Ak niekto nemá podporu (nebavme sa o tom akým spôsobom ju získal, to by sme odbočili), len výsledok sa ráta. A ten nie je na strane opozície a žiaľ ani na strane časti nespokojných občanov.
Zmena nikdy neprichádza nepripravená a bez vynaloženého úsilia. Vždy pre ňu treba priložiť ruku k dielu. K spoločnému… K tomu, čo sme za posledné roky ponechali na druhých či tzv.“neviditeľnú ruku trhu“.
Niekedy aj jeden hlas zaváži, ak si tak povie sto, tisíc, alebo aj stotisíc občanov. Len treba vedieť, za čo chceme zmenu.
Ja viem. Nepríde to síce okamžite, ale ani tento stav neprišiel zo dňa na deň, že? Zmeňme zotrvačnosť slovenského vlaku starej doby, aby štát slúžil nám a nie naopak. Prvý krok môžeme urobiť už 15. novembra v komunálnych voľbách výberom správnych ľudí. Viac sa môžeš dozvedieť TU.
Štát tu má byť pre občanov a nie naopak. V komunálnych voľbách v novembri 2014 sa rozhodne o 3.9 mld. Eur krát 4 roky. Stojí to za účať, nie?
Prejav svoj záujem a podpor prospešnú vec TU alebo na FB.
Ďakujem!!!