Stratená generácia nie je len označenie povojnovej sklamanej generácie umelcov, ktorí pokladali svet len za chaos plný nestabilných hodnôt, ale podľa niektorých je ňou aj generácia mladých ľudí v Európe, ktorí sú bez práce.
Na Slovensku je percento nezamestnaných mladých 34%, v Chorvátsku je to takmer 52%, v Španielsku 56% a v Grécku dokonca viac ako 59%. Ani západná Európa nie je výnimkou, aj tam sa nezamestnanosť mladých pohybuje na násobok priemernej nezamestnanosti, hoci nie až tak markantne ako v spomínaných krajinách.
Vlády, bankári, systém? Niektorí dokonca vinia samých mladých, že žiadajú príliš veľa a ponúkajú príliš málo. Každý má istý podiel viny. Ale, ak zanalizujeme súčasný stav doma, jeho paralelu môžeme s malými obmenami vidieť aj v zahraničí, aspoň v post-socialistických krajinách.
Od 1989 sa nezamestnanosť na Slovensku zvyšovala. Najprv preto, že trhové hospodárstvo nepotrebovalo prezamestnanosť socializmu a tak sa zrazu na ulici ocitlo niekoľko stotisíc ľudí. Potrebovali sme zvýšiť efektivitu práce, aby sme dobehli „západ“, ale zabudli sme investovať do ďalšej generácie. Namiesto kvalitného a štátom hradeného vzdelania, ktoré dostali generácie socializmu, sa všetko nechalo na trh. Ten bol nemilosrdný a kvalitné vzdelanie už začali dostávať iba tí z majetnej minority, kým ostatní ostali bokom.
Rozdiel súčasnej mladej generácie od tej staršej je však markantný. Kým staršia vyrastala v dobe istôt, kvalitného vzdelania a súťaživosti „komunizmu s kapitalizmom“ a dnes stojí za všetkými významnými rozhodnutiami za posledných 25 rokov, mladá generácia zdedila dlhy, zdevastované a neekologické na rope založené hospodárstvo a neistotu budúcnosti.
Niet sa preto, čomu čudovať, keď dnes táto mladá generácia, ktorá má nahradzovať staršiu post-socialistickú, sa akoby hľadala. Akoby nevedela, čo presne chce a v zhode s dogmou posledných rokov pluralisticky rozdelenou na tri tábory.
Prví, ktorí už v zmenu na Slovensku neveria, reagovali na tento stav odchodom do zahraničia. Druhí tu ostali a snažia sa stáť ako majáky ideálov v mori špinavých peňazí a tretí zasa to more peňazí pohltilo až tak, že stratili ideály, vlastné svedomie a prispôsobili sa.
Prvý a tretí tábor vedia na rozdiel od druhého, to čo chcú a preto sa im relatívne darí.
Ale len druhí je táborom budúcnosti. Budúcnosti samostatného a spravodlivého Slovenska, lebo hoci nevedia, čo presne chcú, vedia, čo treba spraviť na základe toho, čo nechcú.
Nechcú pokračovať v privatizovaní ziskov a socializovaní strát, lebo vidia tú nespravodlivosť, ktorá toto beštiálne systémové správanie sprevádza.
Nechcú pokračovať v šľapajách mafiánskych bosov minulosti a byť platenými poskokmi korporácií, či zahraničných vlád.
Nechcú predávať Slovensko a jeho ľudí. Nechcú ho ako banánovú republiku ,ktorú mu zanechali skorumpované vlády minulosti v dezolátnom stave.
Do ktorého tábora patríš ty? Môžeš veriť tým, čo už niečo dokázali, ale sú zodpovedné za súčasný stav, ale môžeš dať šancu aj novým možnostiam. Rozhodnutie, komu budeš veriť, je na tebe…
Pridaj sa k občianskym aktivistom, lebo len spolu dokážeme zmeniť to, čo sa tu roky tolerovalo!
Podpor nás a zdieľaj to, o čom niektorí nechcú počuť.
Nájdeš nás na Reforma Slovenskej Demokracie alebo aj na FB
Ďakujem Vám!