História je plná rozdelení území bez pýtania sa obyvateľov, kde chcú patriť. Rozdelenie Poľska v 18. storočí, India v 20. storočí, násilné rozdelenie Juhoslávie a tiež pokojné rozdelenie Česko-slovenska na konci 20.storočia.
Kým do 20. storočia to boli panovníci, ktorí rozhodovali, čo bude s obyvateľstvom a územím, s nástupom občianskej spoločnosti a práv v 20. storočí začali o smerovaní krajín a mocenských ambíciách rozhodovať volení politici. Škodou bolo, že nakoniec si uzurpovali moc a voľby, v ktorých vyhrali považovali za nemenné v čase (Nacisti v Nemecku, Boľševici v Rusku).
Dnes keď svet pozná občianske práva, má k dispozícii moderné technológie a pozná priamejší spôsob účasti obyvateľstva na veciach verejných je krokom späť sa správať podobne ako politici 20. storočia.
Osobne si myslím, že o legitimite Kyjevskej vlády sa môže rovnako pochybovať ako o legitimite tej Krymskej. Preto nie je podstatné, ktorá veľmoc sa za ktorú vládu a jej rozhodnutia prikloní, ide tu o ľudí. O Ukrajincov, ktorí žijú na Ukrajine, o Krymských Rusov, Ukrajincov a Tatárov. ICH názor je dôležitý!
Viem, že keď dvaja robia to isté, nemôže to byť to isté. Dokazuje to príklad prísľubu EÚ, že pomôže vyzbrojiť armádu Kyjevskej vlády a blížiace sa stíhačku USA do Pobaltia. Kým na druhej strane sú Ruské vojenské jednotky, ktoré sú na svojich základniach na východe Ukrajiny a na Kryme.
Nie som zástanca žiadnej veľmoci, lebo neviem prijímať nekriticky ich názory očividnej progandy. Aj USA, aj EÚ, aj Rusko sa miešajú nepatričným spôsobom do Ukrajiny, do vecí Ukrajincov.
Ak je demokracia spojená s vládou ľudu, takéto správanie je od nej na míle ďaleko. Ak medzinárodnému spoločenstvu ide ozaj o dobro obyvateľov na Ukrajine, malo by im pomôcť zorganizovať voľby a potom referendum, aby si ľudia mohli vybrať a to ponúknutím tejto pomoci a nie jej nanútením.
Kým sa bude rozhodovať o občanoch bez nich, je ostane svet v rukách elít, ktorým ide viac o mocenské záujmy ako o prosperitu obyvateľov. To je rovnako dobré badať na Ukrajine, v USA, EÚ, Rusku ako aj u nás.
Naskytá sa mi otázka, či sa medzinárodné spoločenstvo riadi podľa demokratických zásad, alebo ich používa iba ako zámienku pre mocenské ambície pár vyvolených? Vývoj na Ukrajine ma núti prikloniť sa, žiaľ, k tej druhej možnosti.