V 1989 padol socializmus, lebo ľudia zistili, že z vnútra nie je reformovateľný, že sa nedá poľudštiť a že namiesto vlády pracujúcich sa vytvorila v spoločnosti ista rovnejšia elita, ktorá bránila akejkoľvek zmene establišmentu.
Dnes takmer 25 rokov po tom, tu máme podobný stav. Ekonomická kríza, na ktorú sa tu vláda odvoláva, je však len zámienkou na zakrytie jej vlastnej nemohúcnosti povedať svojej sebeckej chamtivosti dosť.
Pritom nikto nechce veľa, ak žiada od volených zástupcov:
1. Adresnosť – skrz väčšinový volebný systém s možnosťou voliť konkrétnych ľudí do NR SR za okres s váhou hlasu podľa počtu voličov v okrese.
2. Transparentnosť – jasne zverejnené a objektívne kritériá na pozície vo verejnej správe, ako aj na výberové a obstarávacie konania a povinné zverejňovanie zmlúv aj s dodatkami na dostupných webstránkach.
3. Možnosť priamo sa zúčastňovať na verejnom dianí – zrušením kvóra pre platnosť referenda, zavedením povinnosti pre vládu riadiť sa výsledkami referenda a znížením počtu podpisov potrebných pre iniciovanie referenda na 100 000.
4. Rovnaké práva a povinnosti – zúžením imunity verejných zástupcov len na výroky v parlamente, zavedením hmotnej zodpovednosti za konktrétne rozhodnutia, rovnakú právnu ochranu a stimulačnú politiku pre domácich podnikateľov, rovnakú ako majú zahraničné investície.
5. Právo zveľaďovať a chrániť spoločné hodnoty – investovaním domácich dôchodkov do investičných sieťových (komunálnych, regionálnych, národných) verejných projektov a odpojenie súkromných firiem zo spravovania verejných zdrojov.
Je to tak ťažké dosiahnuť? Kto sa pridá k tejto jednoduchej výzve a pomôže ju šíriť ďalej?
Ďakujem, že Vám nie je budúcnosť Slovenska ľahostajná!
Z nemocnice v Prešove 25.2.2014
MDF
PS: Konečný termín 30. augusta 2014. Potom budú pripomenuté požiadavky pokojnou týždennou okupáciou parlamentu.