Pred dvoma tyždňami som rozposlal rovnaký mail na všetkých prezidentských kandidátov. Možete ho nájsť >TU<. (plus Helena Mezenská, ktorej som mail poslal na druhý deň).
Do dnešného dňa (19.2.2014) mi prišli odpovede len od 3.
Gyula Bárdos TU , Milan Melník TU a Jozef Behýl TU.
Andrej Kiska sa ospravedlnil s tým, že odpovede si môžem dohľadať v bežných médiách. Z tímov Radoslava Procházku, Milana Kňažka, Róberta Fica a Pavla Hrušovského som dostal potvrdenie, že sa pokúsia čoskoro zodpovedať na otázky, ale doteraz som nič neobdržal.
Ostatní, Ján Čarnogurský, Viliam Fischer, Ján Jurišta, Stanislav Martinčko, Jozef Šimko a Helena Mezenská neodpovedali na zaslaných 15 otázok vôbec.
A nanešťastie preto, že neodpovedali všetci kandidáti admin blog.pravda.sk sa obáva, že takéto články by mohli byť brané ako propagovanie istej časti kandidátov, čo by pre pravdu.sk mohlo znamenať zbytočný problém. Chápem to plne a viem, že za obsah článkov blogerov zodpovedá podľa zákona konkrétny mediálny dom, ale je rozdiel medzi blogerom s vymysleným menom a s odčianskym, nie?
Nie je potom toto ďalší zo zákonov, ktoré pre ochranu mena jednych berú právo slobodne sa vzjadrovať druhým?
Našťastie HNonline.sk takéto aktivity nesleduje.
Poznámka: Na SME.sk som už 2 roky zakázaný, lebo admin chcel sledovať a rozhodovať, aké články môžem uverejniť. Naskytá sa mi otázka načo sú potom vlastne blogy?
Aby na nich ľudia len tak písali, čo nie je podstatné o nepodstatných veciach?
Aby si v článkoch vylievali svoje boľačky?
Aby sa ventylovali, ale nič, čo by mohlo zmeniť zaužívané koľaje nepublikovali? Lebo kto blogerovi od nikadiaľ uverí? Rokmi som zistil, že jediné kritériu internetu je kreditibilita. A tá sa buduje roky.
Nestačí mať nálepku osvedčeného média. Ľudia už nie sú takí slepí, že nevidia to divadlo pýtania sa na to, čo známy respondent chce.
Na tomto blogu som Vás nikdy vedome nezavádzal, o čom píšem v to verím a kto ma pozná vie, že neklamem a niesom nejaká úplatná filcka, lebo nenávidím klamstvo.
Ak teda bude chcieť pre tento článok alebo môj blog žalovať pravdu.sk, alebo hnonline.sk, tak nech radšej žaluje mňa. Moje údaje sú v podstate verejné a ja sa nebudem skývať, lebo nemám prečo.
Nakoniec mi napadli dve otázky.
1. V akom systéme to žijeme, keď drvivá väčšina mediápne známych kandidátov si nevie nájsť pár minút na obyčajného blogera? Budú si vedieť nájsť po kampani čas na obyčajného občana?
2. V akej spoločnosti to teda žijeme, keď média sa boja písať a uverejňovať rôzne názory, aby neboli žalované mocnými politikmi? Môžu mienkotvorné médiá poskytovať objektívne informácie o politike, ak väčšina článkov, za ktoré nebudú žalované sú platené PR články?
Ak aj vy cítite, že tento systém smrdí. Prosím, podeľte sa s nami a pridajte sa k nám – občanom, ktorým nie je jedno, kam táto spoločnosť smeruje. Ktorým nie je jedno, čo po nich zdedia ich deti.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.