Keď som sa včera zastavil v obchode na nákup, po dlhom čase som si všimol, že aj náš môj obchod ponúka tyčinku Milky Way. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby tá tyčinka nebola nejaká malá a tak som sa zamyslel, koľko vecí sa za tých pár rokov zmenilo.
Pamätám na časy a to už neboli 90te roky, že Slovakia Chipsy boli o hmotnosti 200g za nejakých 25 Sk a dnes sa ich hmotnosť znížila na 160g no cena naopak zvýšila na 1,39 Eur (41,9 Sk), pamätám, že 2l Coca-cola stála 25 Sk a dnes 1,2 Eur (36 Sk), kopček zmrzliny za 2 Sk dnes 0,5 Eur (15 Sk), skvelý chlieb za 15 Sk a dnes za 1 Eur (30 Sk), pivo za 15 Sk, dnes za 1,49 Eur (44,9 Sk), Kg hovädzieho mäsa za 120 Sk,a dnes za .
Pamätám, že benzín 98 stál 28 Sk a dnes stojí 1,49 Eur (44,9 Sk), obedové menú za 79 Sk a dnes 3,6 Eur (108,5 Sk), že dobré topánky stáli okolo 1000 Sk a dnes 50 Eur (1500 Sk), že u zubára ani u lekára sa nedoplácalo, že dôchodcovia mohli cestovať za korunu. Nehovoriac už o kvalite.
Že ľudia síce žili skromne na svojom, ale pozerali na svet optimisticky a dnes už žijú a pracujú na cudzom a na všetko nadávajú, lebo musia platiť to, či ono, čo bolo ešte pred pár rokmi zadarmo.
Lebo ľúbivé slová tých, ktorých volili sa nenaplnili ani po sprivatizovaní verejných statkov, ani po zavedení Eura a vstupe do EÚ.
Síce máme vyššie platy ako vtedy, ale nemôžeme si toľko toho dovoliť ako v minulosti. Že sa ľudia boja výjsť v noci na ulicu, lebo ich tam môže niekto okradnúť či zbiť, lebo si vypije.
Je smutné, že na Slovensku máme akoby dva reality. Realitu ľudí vrchných 10%, ktorým táto doba priniesla prospech a ktorí sa riadia zákonom džungle, že silnejší vyhráva a naproti tomu realita 90% obyvateľov, ktorí sa snažia prežiť z mesiaca na mesiac, aby dokázali platiť svoje účty a slušne vychovať deti.
Iróniou súčasnej demokracie však je, že práve tých 90% sa podriaďuje 10% menšine a aj z toho mála dotuje pijavice napojné na štát.
Platí viac za menej, zarába menej za viac práce, dáva viac ako následne dostáva späť z verejných zdrojov. A to je ten paradox chorého systému. Dokedy?
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.