„Nech dostanú len to, čo si zaslúžia!“ Starozákonné oko za oko, zub za zub. Je často prvé, čo nás napadne v súvislosti s páchanou nespravodlivosťou.
Otázke spravodlivého trestu sa zaoberali mnohí filozofi (Jeremy Betham, Elizabeth Fry), štátnici a tiež právnici v teórii trestu už od roku 1789.
Isto mnohí sa zhodneme, že základom každej spravodlivej spoločnosti, resp. pocitu vnímanej spravodlivosti u člena spoločnosti je rovnaký prístup u zástupcu spravodlivosti (obyčajne štátu = súdnictva) v rámci zásad kodifikovaných v zákonoch.
Zjednodušene povedané za rovnakých pravidiel pre všetkých v rovnakých situáciách bez ohľadu kvalít právneho zástupcu.
Čo však našej spoločnosti napriek tomuto všeobecne známemu faktu badať, je deformácia platnosti zákonov pre isté skupiny a na opačnej strane rozhorčenosť ukrátených ústiaca až do posty pre deformátorov.
Jasne to badať na stave štátneho majetku a spôsobu šafárenia verejných zástupcov s ním. Za celú existenciu Slovenského samostatného štátu sa prevalilo mnoho káuz, v ktorých sa na úkor štátu (daňových poplatníkov) obohatili súkromné osoby, ale napriek tomu, že sa oficiálne radíme za právny štát, nebol nikto potrestaný.
Odhliadnúc od bežnej praxi v podnikateľskom sektore – slabá vymožiteľnosť práva vytvárajpca druhotnú platobnú neschopnosť subjektov ekonomiky a tak brzdiaca rozvoj, sú kauzy (najznámejšia Gorila) a ich nevyriešenie zložkami spravodlivosti závažným dôvodom pochybovať o spravodlivosti systému, v ktorém žijeme.
Ak sa má občan cítiť spokojný v štáte, kde žije, mala by spravodlivosť trestať všetkých bez ohľadu na postavenie a kontakty.
Tu sú na mieste otázky:
1. Kto bude vykonávateľom spravodlivosti?
2. Kto bude stanovovať právny rámec spravoslivosti?
3. A kto bude kontrolovať oba tieto zložky nestranne v prospech občanov?
Ak odpovieme na prvú otázku súdy a poriadkové zložky a na druhú parlament = Národná rada, mali by sme sa opýtať na spôsob výberu a či súčasný výber je taký, že vyberá ozaj nestranných ľudí s najlepšími schopnosťami a vlastnosťami.
Na tretiu otázku je jasná odpoveď a to občania. Najjednoduchšie cez vládu, ale tu musí byť stanovený spôsob akým môže občan vyvodiť zodpovednosť u verejného zástupcu aj počas voleného obdobia. Lebo zjavne iba cez voľby je neúnosný stav. Za štyri roky môže verejný zástupca napáchať obrovské škody na štátnom majetku a zabezpečiť sa pred prípadným odvolaním a niekedy aj trestom skrz nahonobené bohatstvo.
Preto nie je dôležité len stanoviť normy, ale aj vybrať do funkcií takých ľudí, ktorí budú tieto normy dodržiavať.
Spravodlivosť by mala chrániť práva slabých a určovať hranice pre bezhranične zmýšľajúcich sebcov. Zabraňovať zneužitiu a koncentrácii moci. To, čo sa v súčasnosti žiaľ nedeje.
Na druhej strane netreba prepadať extrémistickým náladám a žiadať povestnú vendetu (v podobe smrti).
Lebo spravodlivý trest (v podobe trestu smrti) by tak nemohol plniť tri základné funkcie:
1. zníženie zločinnosti,
2. náprava vinníka a
3. splatenie dlhu spoločnosti za spôsobenú ujmu.
A to sa pri počúvaní našich alebo zahraničných rozsudkov (Breivik) nezdá ako realita.
Akoby sa zdalo, že ideálna spravodlivosť sa od reálnej značne líši, hoci všetci poznáme jej zásady a oficiálne ju deklarujeme.
Akoby systém a jeho účastníci sámi namiesto sledovania zásad spravodlivosti, uprednostňovali zásadu bližšia košeľa ako kabát a kryli svoje vedomé zlyhania napr. aj právom na ochranu súkromia. No zabúdajú, že verejná funkcia robí z každého vykonávateľa verejnú osobu a tá by mala byť práve o túto ochranu prirodzeným spôsobom značne ochudobnená a nestranná v každom prípade. Aj voči svojim súkromným cieľom (Harabín).
Sme však schopní tento nepriaznivý vývoj k oligarchii zvrátiť?
Pravodlivosť je len tak slepá, akou ju spravíme.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.