1. januára sa po dlhom čase objavila na televíznych obrazovkách chuťovka, ktorá pohladila dušu. A nebol to príhovor prezitenda :)
Televízia TA3 pripravila portrét jedného z mála politikov, na ktorých môže byť Slovensko právom hrdé. Alexandra Dubčeka. Tu je aj link.
Pri sledovaní relácie som popustil uzdu fantázii a predstavil som si, aké názory by v spoločnosti po roku 1993, keby tu ešte tento skvelý človek s charizmou, skromnosťou a láskou k ľuďom bol.
Bola by politika tak veľmi napojená na finančné skupiny a veľkých hráčov?
Boli by sme výrobnými halami s lacnou pracovnou silou pre zahraničné korporácie?
Bola by tu nejaká Vatikánska zmluva?
Bolo by tu taká závislosť na zahraničí aká je tu dnes?
Bola by tu tak veľmi rožšírená oligarchia a korupcia?
Nebol by proti tomu, že SMER si prisvojil názov strany (sociálna demokracia), s ktorou nemá nič spoločné?
Dubček nebol poloboh a nebol bez chýb, ale mal isté zásady, ktoré chýbajú v súčasnej peniazmi skorumpovanej spoločnosti.
Bol ľudský, neformálny, otvorený až obyčajný človek so snom o lepšej budúcnosti.
Je mnoho otáznikov nad tým, čo by bolo, ak by tu bol človek tešiaci sa prirodzenej popularite ľudí.
Isté je však jedno, práve takáto osobnosť, ktorá by žila pre ľudí a šírila hodnoty osobným príkladom, tu chýba.
Jeho odkaz však napriek všetkým príkoriam a zlým jazykom pretrváva.
Dnes to však nie je socializmus s ľudskou tvárou, ale demokracia s ľudskou tvárou a pre ľudí.
„Tolerancii sa musíme učiť tak, že v oponujúcich stranách nesmieme vidieť iba protivníkov, ale aj partnerov.“
Linky na citáty (žiaľ v angličtine som ich našiel viac ako v slovenčine)
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.