Ak sa pozrieme na počet vyrobených áut na 1000 obyvateľov, Slovensko stojí bezkonkurenčne na prvom mieste na svete. (2011 – 118 áut, 2012 – 171 áut) Zdroj: sme.sk
Ak sa však pozrieme na počet kúpených áut, stojíme s nohami pevne na zemi a v medziach svojich príjmov. V nasledujúcich grafoch a tabuľke si môžete pozrieť ako sa vyvíjal predaj áut v Európskych krajinách počas obdobia rokov 2003 až 2012.
Pre dlhšie časové obdobie, ktoré by mohlo sledovať aj prelom 80tych a 90tych rokov som však údaje nezohnal.
Pre výpočet hodnôt v tabuľke bol použitý vzorec: Počet obyvateľov / počet novo registrovaných áut = HODNOTA (určujúca koľký obyvateľ si kúpil auto v konkrétnom roku).
Znamená, čím je hodnota vyššia, tým je kúpischopnosť horšia a naopak.
Zaujímvaosťou je priebeh kriviek pre jednotlivé skupiny štátov, ktoré v časoch konjunktúry (svetového rastu) klesali, ale od roku 2009 sa začali vyvíjať rôzne.
Kým na štáty Západnej zdravej časti Európy mala kríza negatívny dopad len v rokoch 2009-2010 a potom sa rýchlo zotavili a začali dosahovať hodnoty z pred krízy, alebo ešte lepšie, na periférne krajiny (tzv. PIGSI alebo SPIGI) má doteraz negatívny dopad (Grécko, Portugalsko a Španielsko) s výnimkou Írska, ktoré ako jediné dokázalo svoje hospodírstvo zbaviť závislosti od Eurovalu.
Nestabilný vývoj je badať v krajinách Balkánu a Pobaltia, kým na Slovensku a v Česku sa zdá, že kríza veľmi nezasiahla vývoj, ktorý tu stagnuje až mierne zlepšovaju svoje vyhliadky v sledovanom období.
Vychádzajúc zo vzájomného korelačného vzťahu disponibilných príjmov obyvateľov a dopytom po luxusných tovaroch (v tomto prípade autách), sa dá konštatovať, že kým kríza v chudobnejších krajinách (Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Litva, Grécko, Portugalsko mala za následok prepad dopytu po autách, mala rovnako za následok prepad aj životnej úrovne obyvateľov, kým naopak v niektorých bohatých krajinách (Luxembursko, Švajčiarsko – „bankové“ ekonomiky, Nórsko – „ropná“ ekonomika, Belgicko, Holandsko, Rakúsko).
Najzaujímvejší bol vývoj na Islande, kde kríza zasiahla s nevídanou silou, no vláda po vyhlásení bankrotu dokázala ekonomiku opäť pomerne rýchlo stabilizovať a priviesť k rastu.
Očakávané uzdravenie európskej ekonomiky nemusí byť preto napriek všetkým pozitívnym hlasom politikov a ekonómov tak blízko, ako sa môže zdať, najmä keď si uvedomíme, že ťahúni pozitívneho vývoja sa stále viac a viac zadlžujú a chudobní na tento pokrok nemajú podmienky (vysoká korupcia, vysoká nezamestnanosť stláčajúca mzdy nadol, vysoké dane a reštriktívna vládna politika).
Cesta Islandu sa preto zdá najzdravšia, lebo netlačí pred sebou balvan nezodpovedných investičných hazardérov v podobe časovanej bomby narastajpcich dlhov pre nevinné obyvateľstvo.
Zdroje dát: ACEA (Európska asociácia výrobcov automobilov) a Eurostat.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete a dokážete si vytvoriť vlastný názor.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sa tu roky ticho tolerovalo a deformovalo Slovensko.
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.