Keď v roku 1927 dánsky fyzik Niels Bohr sformuloval prvýkrát kodanskú interpretáciu kvantovej mechaniky spojením Schrödingerovej vlnovej rovnice a Heisenbergovho princípu neurčitosti, spôsobil v zmýšľaní vtedajších etablovaných vedeckých kruhoch rozruch. Tvrdil, že neexistuje žiaden izolovaný experiment – že zásahy pozorovateľa skresľujú výsledky kvantových experimentov, čím úplne narušil deterministické chápanie sveta a objektivitu vedy.
V súčasnosti badať paralelu medzi pravicovými a ľavicovými myšlienkami v ekonomike a politike podobne ako to bolo za čias Bohra, kde vedci zlyhávali pri opise svetla. Bohr vtedy poukázal, že to nie je svetlo, ktoré mení svoju povahu (z vlny na časticu a naopak), ale záleží skôr na tom, ako sa naň dívame.
Práve tak ako obrazy v psychologickom teste menia svoj význam v závislosti od toho, ako sa na ne pozeráme, tak aj vlnové a časticové aspekty svetla, tak aj pravicový a ľavicový pohľad sú len dve strany tej istej mince.
Jedna nemôže existovať bez druhej, rovnako ako zamestnanci bez zamestnávateľov a naopak. Rovnako ako štát bez fungujúceho súkromného sektora, tak ani súkromný sektor bez štátu, ktorý garantuje spravodlivé podmienky pre všetkých. Dôkazom, že bez regulácie trh kolabuje, sú krízy, najmä tie pred 20.storočím, keď ešte sila štátu nebola taká silná (napr. tulipínová kríza v Holandsku v 17. storočí).
Vzájomná závislosť a neoddeliteľnosť zložiek svetla je podobnou paralelou, ako sa nedá robiť jednostranne zameraná politika.
Tá deformuje trh a prináša krach. A deformácií v podobe rozdielneho prístupu štátu k rôznym subjektom v ekonomike je veľa. Stačí si predstaviť dane, kde v ľavicovom prístupe je vyššie zdanenie obchodných spoločností (OS) a v pravicovom vyššie zdanenie fyzických osôb, podobne môžeme pokračovať v byrokratickom prístupe štátu k OS domácim a zahraným pri poskytovaní daňových úľav, často ako ad hoc riešenia.
Viac pretlačené do reality lobistickými praktikami ako faktami, nestranným dlhodobým prístupom a diskusiou so všetkými skupinami, ktoré v ekonomike sú neoddeliteľnou súčasťou a nedokážu od seba nezávisle existovať.
Kto tvrdí opak, je na omyle.
Závislosť je tak silná, že sme na jednej lodi, nech si navrávame, čo chceme, realitu neoklameme.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme roky ticho tolerovali!
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.