Kým oficálna zmena systému z centrálneho socialistického na trhový demokratický bol v podstate plynulý a uskutočnený takmer zo dňa na deň. Zmena myslenia je tak pomalá, že niektoré pozostatky z minulého režimu pretvávajú dodnes.
1. Stádovitosť
Môžeme to badať v konaní voličov, keď mnohí sa skôr pridajú k stranám, ktoré majú už garantovanú účasť v parlamente z dôvodu, aby tak neprepadol ich hlas a tak volia menšie zlo, resp. tých, ktorých by bez tejto stádovitej logiky nikdy nevolili.
Potom pre staré politické kádre ešte dodnes strašiace na najvyšších postoch v štáte a deformujúce demokraciu praktikami (korupcia, rodinkárstvo, netransparentnosť a svojvôľa), ktoré nemajú s dlhodobými systémami demokracie takmer nič spoločné, stačí pred voľbami trocha povoliť uzdu, niečo hodiť zo stola ľudu a zaktivizovať svoje strarnícke základne a majú zabezpečený status quo.
2. Strach zo zmeny
Keď v 89-tom ľudia v ČSSR povstali proti vlastným, bola to asi tá najväčšia vec, ktorú sme za posledné desaťročia spravili. No mnohí sú z tejto zmeny tak sklamaní, lebo sa viac vlastnými rozkradlo a nik nebol zato potrestaný, až si vypestovali prirodzene odpor voči ďalšej zmene. Tým radšej udržiavajú pri moci tých etablovaných, ktorí systém rozkradli, radšej akoby mal prísť niekto horší.
Rovnako je strach badať v istej kolegialite od politikov (nikto doteraz nebol odsúdený) cez lekárov až po administratívnych pracovníkov, ktorí sa boja ozvať v prípadoch zistenia korupcie, rodinkárstva, netransparentnosti či svojvôle vedúcich z dôvodu, že sa im to môže vypomstiť a oni si v tejto krajine už ťažko nájdu hocakú prácu.
3. Nesamostanosť
S týmto strachom úzko súvisí nesamostatnosť. Lebo ľudia sa často boja, že budú iní ako tí ostatní. Rôznosť sa u nás vníma ako niečo negatívne, či divné, hoci vo vyspelých krajinách sa práve na rôznosť kladie dôraz, lebo je základom inovatívnosti, nových myšlienok a nápadov prospešných pre spoločnosť.
4. Dogmatizmus
Sa môže zdať, že vychádza z učenia cirkvi, lebo sa to osvedčilo pri jednoduchšom ovplyvňovaní más, ale opak je pravdou. Cirkev len vycítila a tento nástroj si privlastnila vo svoj prospech. Ľudia akoby v spoločnosti, kde prevláda strach, stádovitosť a nesamostatnosť prirodzene žiadali dogmatizmus, niečo nemenné, aby si nemuseli pripustiť, že sa tak dlho mýlili. Pripomína to akcionára, ktorý v strachu z pripustenia si zlej investície a ľútosti nad množstvom vynaložených prostriedkov, času a energie, sa snaží udržať mrtvu invetíciu a vlieva do nej ešte viac prostriedkov, času a energie v nádeji, že stratí, že sa mýli.
5. Uzavretosť
To všetko sa nakoniec pretaví do následnej uzavretosti voči ostatným. Nenávisti voči ostatným a obviňovaní všetkých za všetko, len nie seba za nesprávnu voľbu, za strach sa ozvať, za neschopnosť byť sebou samým, za sebaľútosť priznať si, že sme sa mýlili, za uzavretosť voči iným.
A tieto pozostatky minulej éry deformujúce súčasnú éru. Naše myslenie a nás samých.
V psychológii sa za prvý krok k vyrovnaniu považuje veci skutočne pomenovať, aby sme si ich uvedomili.
Dokážeme to?
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme roky ticho tolerovali!
Názory prezentovné v blogu sú len a len mojimi osobnými názormi a vychádzajú z osobného presvedčenia spísaného v Charte občana SR, ktoré sa nemusia/môžu zhodovať s názormi iných. Ďakujem za pochopenie.