Keď dňa 21. augusta 1968 vstúpili na územie ČSSR vojská Varšavskej zmluvy, celé dovtedajšie snaženie o sociálnu demokraciu s ľudskou tvárou dostalo devastačné K.O. a zdiskreditovalo tým všetko pozitívne, čo dovtedajší vývoj priniesol pre ľudí.
V socializme pred týmto dňom a po ňom bol jeden obrovský rozdiel. Rozdiel mocenský, ktorý nakoniec badať vo výčitkách novodobých kapitalistických „demokratov“ až doteraz.
Rozdiel, ktorý ponúka zámienku a neustálu výčitku hádzaním do jedného vreca dve rôzne etapy socializmu v našej krajine.
Nie, nechcem tým povedať, že socializmus je lepší ako súčasný stav, lebo v istých bodoch je a istých nie je. Nedá sa to zovšeobecniť.
Viem však, že istá mocenská demagógia pretrvala. Síce tá provýchodná, ktorá nastúpila po 68 bola nahradená v 89 prozápadnou, ale ľudia resp. charakter tých na špici ostal rovnakí.
Veľmi presne to bolo opísané vo filme Pelíšky na postave Saša Mašláňa. Vrelo odporúčam pozrieť, kto ešte nevidel túto klasiku.
Vraví sa, že človek by sa mal poučiť z chýb minulosti a zobrať si zo všetkého len to dobré. No v našej spoločnosti akoby nie a nie sa poučiť z toho jasného egoizmu a chamtivosti tých, na ktorých neustále nadávame. Pritom pri objektívnom pohľade do zrkadla by mnohým z nás mohol prebehnúť mráz po chrbte pri uvedomení si, čo sa z nás stalo.
Riešenie je niekedy veľmi jednoduché, ale zložité na realizáciu práve pre strach z uvedomenia si a pripustenia si vlastných chýb.
Je jedno, v ktorej dobe žijeme a na akej strane stojíme, všetci sme len ľudia a to ľudia omylní.
Iba spolu dokážeme zmeniť našu rozkradnutú krajinu.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme 23 rokov ticho tolerovali!
Ď A K U J E M !