Časy, keď bolo Slovensko exportérom artiklov ťažkého priemyslu, kde vládla jedna strana a náboženská sloboda sa oficiálne netolerovala, sú nenávratne preč.
Z krajiny, kde export tvoril 25% HDP, je dnes krajina, kde export tvorí 95% HDP, z jednej strany máme šesť-osem strán, z náboženskej neslobody máme rimokatolícku dominanciu zazmluvnenú vetikánskou zmluvou.
Nikto sa nebude sporiť, že reštrukturalizácia ekonomiky, zmena systému a náprava práv, neboli potrebné. No v otázke spôsobu nápravy sa nájde mnoho názorov. Napríklad tento.
Hoci v roku 1989 sme mali zastaralý priemysel, mali sme ho vo našom vlastníctve. Spôsob akým sa priemysel modernizoval však v mnohých prípadoch zaváňa rozkrádaním.
Či už vlnami kupónovej privatizácie a predávaním zlatých vajec priemyslu zahraničným investorom, či už spôsobom riadenia štátnych podnikov straníckymi manažérmi, až po zákonnú úpravu podmienok na trhu v neprospech domácich.
Hoci v roku 1989 sme mali diktát jednej strany, sociálne rozdiely boli menšie a spôsob ovplyvnenia smerovania politiky štátu tu existoval. Dnes sa zdá, že bývalí tajní riadia spoločnosť prostredníctvom fiktívneho systému nazývaného parlamentná demokracia a vplyv občana na politiku je eliminovaný len na parlamentné voľby.
Kým za totality existoval istý systém samovyšetrenia a niekoľko ľudí zo strany bolo aj odsúdených za prešľapy voči spoločnosti, dnes sa zdá, že nikto za dvadsaťtri rokov prešľap voči spoločnosti neurobil, alebo presnejšie povedané nikto nemá na základe zákona možnosť, odsúdiť žiadneho verejného činiteľa za prešľap.
Hoci v roku 1989 nesmel straník navštevovať kostol a cirkví boli prerzekuované, hoci zaujímavé bolo, že štát im platil duchovenstvo, dnes kostoly už aj tak ľudia zväčša nenavštevujú, no ich výdavky na cirkvi vzrástli. Dokonca náboženské presvedčenie sa stalo zámienkou pre odmietnutie služby voči spoločnosti (výhrada vo svedomí) a odlevu kapitálu z neho (vatikánska zmluva).
Dnes sa teda môže viac ako kedykoľvek predtým zdať, že počas totality bol systém viac demokratický ako teraz. Lebo všetky sme boli na tom s právami rovnako. A ak nie je demokracia vláda ľudu so zákonmi platiacimi pre všetkých rovnako, tak potom sme zbytočne štrngali kľučmi.
Ak v demokracii pracujeme doma na cudzom, ak názor občana počas volebného obdobia nie je dôležitý a ak nám je viera iba zásterkou, tak sme zbytočne robili revolúciu, lebo tí, ktorí sú za nepriaznivý stav republiky zodpovední, utekajú pred spravodlivosťou a dokonca túto spravodlivosť nastavujú a riadia.
Kým oni namiesto pobytu v chládku, sa chodia slniť do najdrahších rezortov v zahraničí, kým títo bývalí privatizéri požívajúci dnes vážnosť finančných žralokov riadia slovenskú ekonomiku s podporou strán formou oligarchie a pokým zlodeji národného majetku budú beztrestne behať na slobode, bude revolúcia z 1989 považovaná verejnosťou za komplot tajných služieb a zradou jej vodcov voči SR.
Váš názor na otázku môžete vyjadriť aj v ankete TU.
Občianske požiadavky pre spravodlivú spoločnosť na Slovensku môžete nájsť na Charte OI SK, ktorú tiež môžete podporiť na FB TU.
Ďakujem, že Vám nie je jedno, v akej spoločnosti žijete.
Iba spolu dokážeme napraviť, čo sme 23 rokov ticho tolerovali!