Od pádu železnej opony a zvrhnutia vlád jednej strany vo východnom bloku, víťazní „demokrati“ vinia za všetko zlé štát spojený automaticky s totalitarizmom a komunistami a ako mantru to šíria médiami. No štát tu bol a bude bez ohľadu, či sú na jeho čele komunisti alebo demokrati, totalitári či liberáli, monarchovia či volení. Štát je prirodzená organizácia, ktorá zabezpečuje obyvateľstvu isté práva a napomáha k rozvoju jeho územia. Je tiež nevyhnutný pre praktizovanie slobody, samostatnosti, svojbytnosti, rovnako ako vlastný pozemok pre človeka.
Stačí sa pozrieť na národy resp. spoločenstvá, kde štát absentuje (nie je).
Kurdi v Turecku, Iraku, Iráne a Sýrii. Afganistan, Irak, Somálsko, Sudán, kde zahraničné intervencie rozbili centrálnu vládu a kde teraz vládnu klany, mafie deliace si územie a zahraničie ťaží za lacný peniaz drahocenné suroviny výmenou za zatváranie očí nad lokálnymi vládcami. Dokonca aj tu v Európe nemusíme ísť ďaleko Kosovo, Baskitsko, Katalánsko, Rusíni.
Kde je slabý, alebo úplne absentuje štát, obyvatelia trpia a nerozvíjajú sa. Pod pojmom slabý štát mám na mysli štát, ktorý nemá kontrolu nad svojim územím, ktorý nedokáže zabezpečiť dodržiavanie zákonov, či ústavy, ktorý nič nevlastní. U takéhoto automaticky dochádza k intervencii zo zahraničia. Intervencií, za ktorú potom domáce obyvateľstvo draho platí a samozrejme, že tá intervencia si nejakú zámienku nájde. Či je to šírenie demokracie, ochrana domáceho obyvateľstva pred despotom, nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní atď. V každom prípade aj táto externá intervencia potrebuje kolaboráciu na domácej scéne. Bez nej by bol dôvod ľahko odhalený.
Preto sa treba pýtať. Prečo USA zasahovali aj napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva v Kosove, ale nie v Zimbabwe? Prečo zasiahla západná koalícia v Iraku a Afganistane, ale nie na Kube či Severnej Kórey? Prečo podmienkou vstupu do EÚ bolo rozpredanie národného bohatstva aplikácia liberálnych zákonov, no staré štáty recipročne nič také spraviť nemuseli? Prečo naši papalášovia častejšie chodia po rady do zahraničia namiesto opýtania sa vlastných ľudí, čo chcú, vo vlastnej krajine?
Vyše tisíc rokov nemali obyvatelia Slovenska vlastný štát, vyše tisíc rokov boli utláčaní a riadení niekým iným a keď sme získali nezávislosť a vlastnú plnú štátnosť, hneď sme si ju nechali demontovať. Tými, ktorí stáli za vznikom republiky, tými, ktorí nám sľubovali dvojnásobné platy, keď rozpredáme všetok štátny majetok, tými, ktorí nám sľubujú istoty a namiesto toho našu ekonomiku ďalej ruinujú štátnu pokladnicu vysávajú a naše budúce generácie pre pijavicovanie na štátnych zákazkách zadlžujú.
Pritom si uvážme, že za celonárodným pokrokom bol vždy štát. Teda ľudia, ktorí sa na štát skladali.
Lebo žiaden súkromník nevybuduje cesty do každej usadlosti, lebo sa mu to neoplatí. Lebo žiaden súkromník tam nezavedie plyn, čistú vodu, kanalizáciu, energetické rozvody, žiaden neposkytne vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a sociálnu sieť pre všetkých, lebo z toho nemá hneď zisk a návratnosť je strašne dlhodobá. Veď sa stačí pozrieť, kto stojí za letmi do kozmu, nemeckými diaľnicami, britským námorným impériom, zvýšením priemerného veku dožitia a rastom počtu obyvateľov u nás, zvýšením gramotnosti?
Preto by sa mali tí, čo hlásajú „čím menej štátu, tým lepšie“ zamyslieť, či tým práve nekonajú protištátnu činnosť pre svoj egoistický prospech. Všetky západné krajiny, ktoré tak obdivujeme, kde mnohí šli, chodia a ešte pôjdu napĺňať svoje sny, si uvedomujú, že bez vlastného silného a zdravého štátu by ničím neboli a nič by nedosiahli.
Dejiny píšu víťazi a suverénne štáty.
Chceme, aby sme aj naďalej boli suverénnym štátom a nie len ekonomickou kolóniou! Viac o požiadavkách občanov na vládnuce špičky môžete nájsť TU na Charte OI SK a podporiť ju môžete TU.
Ďakujem, že Vám nie je jedno v akej spoločnosti žijete.